Donald Trump a Vladimir Putin, archívna snímka.Foto: TASR/APNa archívnej snímke z 3. júna 1961 predseda rady ministrov (premiér) ZSSR Nikita Chruščov (vľavo) a americký prezident John F. Kennedy sa rozprávajú na americkom veľvyslanectve vo Viedni. Foto: TASR/AP
Predseda Európskej rady sa tak vyjadril v Pekingu pri otvorení summitu Číny a Európskej únie, ktorý sa začal len niekoľko hodín pred napäto očakávaným summitom Trumpa a Putina v Helsinkách.
Peking 16. júla (TASR) - Predseda Európskej rady (ER) Donald Tusk vyzval v pondelok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a Čínu, aby spolupracovali s Európou a spoločne sa vyhli obchodným vojnám a zabránili konfliktom a chaosu.
Tusk sa vyjadril v Pekingu pri otvorení summitu Číny a Európskej únie, ktorý sa začal len niekoľko hodín pred napäto očakávaným summitom Trumpa a Putina v Helsinkách. Informovala o tom agentúra AP.
"Všetci sme si vedomí faktu, že architektúra sveta sa mení priamo pred našimi očami, a je našou spoločnou úlohou dosiahnuť, aby to bola zmena k lepšiemu," povedal Tusk. Minulý týždeň šéf ER vyčítal Trumpovi neustálu kritiku európskych spojencov a vyzval ho, aby pamätal na to, kto sú jeho priatelia, keď sa stretne s Putinom.
V Pekingu Tusk v pondelok vyhlásil, že Európa, Čína, Spojené štáty a Rusko majú "spoločnú povinnosť" nezničiť celosvetový poriadok, ale zlepšiť ho reformovaním pravidiel medzinárodného obchodu.
"Preto vyzývam našich čínskych hostiteľov, ale tiež prezidentov Trumpa a Putina, aby sme spoločne začali tento proces dôkladnou reformou WTO," uviedol Tusk v zmienke o Svetovej obchodnej organizácii. "Stále je čas zabrániť konfliktu a chaosu."
Washington tento mesiac uvalil 25-percentné dovozné clá na určitý čínsky tovar po sťažnostiach, že Peking poškodzuje americké firmy tým, že kradne ich technológie alebo vyvíja tlak na to, aby ich odovzdali výmenou za prístup na svoj trh.
USA tiež zaviedli clá na dovoz ocele a hliníka od spojencov ako Kanada, Mexiko či EÚ. Únia reagovala dovoznými clami na vybrané americké produkty.
Politológ: Fíni majú obavy z Ruska, do NATO však nechcú
Po pripojení Krymu k Rusku vzrástli vo Fínsku obavy voči Moskve, avšak možnosť vstupu do NATO nie je medzi Fínmi príliš populárna. Pred pondelkovým stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v Helsinkách to pre TASR uviedol profesor svetovej politiky Helsinskej univerzity Teivo Teivainen.
Z februárového prieskumu vo Fínsku vyplynulo, že 51 percent obyvateľov je proti vstupu krajiny do NATO, kým opačný názor zastáva iba 21 percent ľudí.
Podľa politológa z Helsínk Fínov určite zneistili aj nejednoznačné vyjadrenia zo strany Trumpa týkajúce sa kolektívnej obrany v rámci NATO.
"S určitosťou však možno povedať, že podľa istej časti fínskej verejnosti sa ruská hrozba zveličuje. Je to tu určite iné ako napríklad v Estónsku," zdôraznil politológ narážajúc na obavy pobaltských krajín voči Rusku.
Na otázku, či fínske médiá chodia po špičkách okolo ruského prezidenta, ako to v rozhovore pre TASR naznačili dve mladé Fínky, Teivainen poukázal na príklad najväčšieho denníka Helsingin Sanomat, ktorý "je dlhodobo značne kritický voči Putinovi a ruskej politickej scéne". Trump sa však podľa neho dostáva do otvorenejších kontroverzií, a tak je pre fínske médiá ľahším terčom.
"V prieskumoch verejnej mienky sa vyjadrilo priaznivo o Putinovi osem percent ľudí, pričom Trump mal šesťpercentnú podporu. Trumpa vo všeobecnosti nemá rado viac ľudí," poznamenal profesor.
"Čo sa týka Putina, istý segment obyvateľstva vo Fínsku sa pridržiava toho, čo by mohlo pripomínať finlandizáciu, teda že v oblasti bezpečnosti treba sledovať predovšetkým politický realizmus," skonštatoval Teivainen.
Podľa neho hlavne predstavitelia politického stredu, teda tradičného establišmentu fínskej zahraničnej politiky, zastávajú názor, že nie je dobré zaujímať voči Rusku agresívne postoje. "Toto sa potom môže prenášať aj do spôsobu, akým sa ľudia vyjadrujú pre médiá," pokračoval Teivainen. Na druhej strane Trump je oveľa vzdialenejší a teda je bezpečnejšie ho otvorene kritizovať, vysvetlil.
Vo fínskej tlači minulý týždeň zarezonoval článok spisovateľky fínsko-estónskeho pôvodu Sofi Oksanenovej, ktorý zverejnil liberálny britský denník The Guardian. V ňom sa posťažovala na pretrvávajúcu finlandizáciu - teda opatrnícky prístup Fínska voči Moskve ešte z čias súperenia východného a západného bloku, ktorý sa vtedy pretavil z politiky aj do ekonomiky, školstva, sveta médií či kultúry. Podľa spisovateľky majú Fíni naďalej tendenciu zľahčovať politiku Moskvy.
Ako pripomenul politológ Teivainen, v krajine existujú aj strany ako pravicovo populistická strana Skutoční Fíni či klasickí komunisti, ktorí zastávajú výrazne proruské postoje.
Napriek nepriaznivo naklonenej verejnej mienke voči Putinovi i Trumpovi sa väčšina ľudí vo Fínsku teší, že summit sa koná práve v ich krajine, uviedol ďalej Teivainen.
Jedným z dôvodov, prečo sa summit koná vo Fínsku, je podľa neho všeobecná akceptácia prezidenta Sauliho Niinistöa v zahraničí. "Tu vo Fínsku sa rôznia názory na to, akú rolu zohral pri pritiahnutí summitu do Fínska. Ak by však jeho úloha bola aj pomerne malá, v niektorých aspektoch určite preukázal svoje schopnosti v zahraničnej politike," povedal politológ.
Fínsko je podľa neho za sankcie proti Rusku, avšak zároveň sa snaží o sprostredkovanie dialógu s ním. Vo vzťahu k Trumpovi je rola Niinistöa menšia než vo vzťahu k Rusku, už len preto, že USA sú od Fínska vzdialenejšie, poznamenal Teivainen. "Čokoľvek sa však na summite dohodne, bude to možné považovať za víťazstvo – ak aj nie pre fínskeho prezidenta osobne, určite pre fínsku diplomaciu," dodal politológ z Helsinskej univerzity.
Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec
Prehľad summitov najvyšších predstaviteľov USA a ZSSR
Obdobie studenej vojny
18. - 23. júl 1955, Ženeva, Švajčiarsko Dwight D. Eisenhower, Nikita Chruščov, prítomní boli aj britský premiér Anthony Eden a francúzsky premiér Edgar Faure.
15 a 26. - 27. jún 1959, Washington, D.C. and Camp David, USA Prvá návšteva sovietskeho lídra v Spojených štátoch amerických, Nikitu Chruščova prijal Dwight D. Eisenhower.
16. a 17. máj 1960, Paríž, Francúzsko Rokovali spolu americký prezident Dwight D. Eisenhower a sovietsky líder Nikita Chruščov, prítomní boli aj britský premiér Harold Macmillan a francúzsky prezident Charles de Gaulle. Chruščov predčasne opustil summit po diskusii o zostrelení špionážneho lietadla U-2 nad sovietskym územím v roku 1960.
3. a 4. jún 1961, Viedeň, Rakúsko Nikita Chruščov a čerstvo zvolený americký prezident John F. Kennedy sa stretli na Viedenskom summite. Jednou z tém bola tzv. berlínska kríza, v dôsledku ktorej v tom istom roku vyrástol v Berlíne múr oddeľujúci západnú a východnú časť.
22. - 30. máj 1972, Moskva, Sovietsky zväz Prezident USA Richard Nixon, sovietsky líder Leonid Brežnev a minister zahraničných vecí Alexej Kosygin podpísali prvý balík dohôd o obmedzení strategických zbraní SALT 1, ktorý obsahoval aj Dohodu o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM).
18. - 25. jún 1973, Washington D. C., USA Richard Nixon, Leonid Brežnev a Alexej Kosygin podpísali dohodu o Prevencii proti jadrovej vojne.
28. jún – 3. júl 1974, Moskva, Sovietsky zväz Richard Nixon a Leonid Brežnev podpísali dohodu o zamedzení podzemných jadrových výbuchov.
23. - 24. november 1974, Vladivostok, Sovietsky zväz Americký prezident Gerald Ford a Leonid Brežnev sa zúčastnili na schôdzke o obmedzovaní zbrojenia.
30. júl – 2. august 1975, Helsinki, Fínsko Predstavitelia 35 štátov, medzi nimi aj Gerald Ford a Leonid Brežnev podpísali dohodu, na základe ktorej vznikla Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
15. - 18. jún 1979, Viedeň, Rakúsko Prezident USA Jimmy Carter a Leonid Brežnev podpísali dohodu o obmedzení zbraní SALT II. Vzhľadom na sovietsku inváziu do Afganistanu v roku 1979 Američania odstúpili od ratifikácie zmluvy, ktorá tak oficiálne nenadobudla platnosť, obe strany ju však de facto dodržiavali.
Obdobie Michaila Gorbačova, rokovania o odzbrojení
19. - 21. november 1985, Ženeva, Švajčiarsko Prezident USA Ronald Reagan a nový sovietsky líder Michal Gorbačov sa stretli na Ženevskom summite. Predmetom diskusie bola okrem iného aj Strategická obranná iniciatíva (nazývaná tiež „hviezdne vojny“, ktorú Ronald Reagan predstavil 23. marca 1983 a bola predmetom ostrej kritiky Moskvy.
10. - 12. október 1986, Reykjavík, Island Rokovania Reagana a Gorbačova o obmedzení jadrových zbraní sa skončili neúspechom.
7. - 10. December 1987, Washington D. C., USA Podarilo sa uzavrieť Dohodu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).
29. máj – 1. jún 1988, Moskva, Sovietsky zväz Dohodu o obmedzení jadrových zbraní stredného doletu potom, ako bola ratifikovaná v americkom senáte, Reagan s Gorbačovom oficiálne podpísali.
Na archívnej snímke z 8. decembra 1987 vtedajší americký prezident Ronald Regan (vpravo) a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov si podávajú ruky po podpise Zmluvy Foto: TASR/AP
2. - 3. december 1989, Valetta, Malta Prezident USA George Bush a Michail Gorbačov sa stretli prvý raz po páde železnej opony a režimov v štátoch východného bloku. Obaja štátnici uzavreli kapitolu tzv. studenej vojny.
Obdobie po skončení studenej vojny
30. máj – 3. Jún 1990, Washington D. C., USA Bush a Gorbačov uzavreli Dohodu o zákaze chemických zbraní.
9. september 1990, Helsinki, Fínsko Predmetom diskusie Gorbačova a Busha bola iracká invázia do Kuvajtu.
19. november 1990, Paríž, Francúzsko Obaja štátnici podpísali Dohodu o obmedzení konvenčných zbraní v Európe.
17. júl 1991, Londýn, Veľká Británia Bush a Gorbačov sa zúčastnili na summite G7.
30. – 31. júl 1991, Moskva, Sovietsky zväz George Bush a Michail Gorbačov podpísali dohodu o obmedzení strategických jadrových zbraní START 1. Dohoda vstúpila do platnosti 5. decembra 1994 a viedla k najrozsiahlejšej obojstrannej redukcii jadrových zbraní v dejinách. Zmluva stanovila, že ani jedna zo strán nesmela rozmiestniť viac než 6000 jadrových hlavíc a viac ako 1600 strategických nosičov vrátane medzikontinentálnych balistických striel, ponoriek a bombardérov.
29. – 30. október 1991, Madrid, Španielsko Bush a Gorbačov sa zúčastnili na Madridskej konferencii o mierovom procese na Blízkom východe.
Prehľad summitov prezidentov Ruska a USA
Obdobie prezidenta Jeľcina
26. január 1992, Washington D. C., USA
Ruský prezident Boris Jeľcin navštívil USA, spoločne s prezidentom USA Bushom ustanovili americko-ruskú komisiu pre vojnových väzňov a zmiznutých v boji.
3. januára 1993, Moskva, Rusko
Bush a Jeľcin podpísali dohodu START II, ktorá mala obmedziť počet samostatných bojových hlavíc. Nikdy nevstúpila do platnosti, americký Senát ju schválil, no ruská strana schvaľovací proces pozastavila vzhľadom na americkú invázii do Iraku, vojenské akcie v Kosove a tiež ďalšie rozširovanie NATO .
4. apríl 1993, Vancouver, Kanada
Prvý raz sa stretli prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin. Dohodli sa na finančnej pomoci pre budovanie demokracie v Rusku.
Ruský prezident BORIS NIKOLAJEVIČ JEĽCIN, archívna snímka.Foto: TASR/AP
14. január 1994, Moskva, Rusko
Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin podpísali tzv. Kremeľský dohovor, ktorý sa týka jadrových zbraní a ich preprogramovania tak, aby ich cieľmi neboli USA a Rusko.
9. a 10. máj 1995, Moskva, Rusko
Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin sa zúčastnili na Summite o európskej bezpečnosti.
14. marec 1996, Šarm aš-Šajch, Egypt
Obaja štátnici sa zúčastnili na egyptskom protiteroristickom summite.
20. apríl 1996, Moskva, Rusko
Clinton a Jeľcin sa stretli na summite o nukleárnej bezpečnosti.
21. marec 1997, Helsinki, Fínsko
Clinton a Jeľcin usporiadali ďalší summit o európskej bezpečnosti v Helsinkách.
27. mája 1997, Paríž, Francúzsko
Clinton a Jeľcin sa zúčastnili na spoločnom summite NATO-Rusko. Podpísali spoločnú deklaráciu Ruska a NATO, ktorá „z Ruska ako bývalého nepriateľa NATO urobila spojenca“. Rusko však zároveň trvalo na svojom nesúhlase s rozširovaním NATO.
1. a 2. september 1998, Moskva, Rusko
Na schôdzke Clinton a Jeľcin odsúhlasili výmenu informácií o plutóniu.
18. a 19. november 1999, Istanbul, Turecko
Na stretnutí v rámci summitu OBSE sa hovorilo aj o Čečensku a práve Ruska bojovať proti terorizmu.
Obdobie prezidentov Putina a Medvedeva
3. až 5. jún 2000, Moskva, Rusko
Bill Clinton sa počas návštevy Moskvy stretol s novým ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ako prvý americký prezident vystúpil v Štátnej dume, kritizoval však postup ruských vojsk v Čečensku.
6. september 2000, New York, USA
Americký prezident Bill Clinton a ruský prezident Vladimir Putin sa v rámci Miléniového summitu OSN stretli v New Yorku, aby prerokovali otázky spojené s kontrolou zbrojenia a sporným americkým projektom protiraketovej obrany, ktorý Moskva odmieta.
Na archívnej snímke si prezident USA Bill Clinton (vpravo) pripíja s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas pracovného obeda predstaviteľov siedmich najvyspelejších krajín a Ruska (G8) v Nago na japonskom ostrove Okinawa, 21.7.2000.Foto: TASR/AP
16. jún 2001, Brdo pri Kranju, Slovinsko
Vladimír Putin mal veľmi priateľské stretnutie s novým prezidentom USA Georgeom W. Bushom. Putin označil dvojhodinové rokovanie na hrade Brdo za "úprimný dialóg". Vyhlásil, že USA a Rusko "nie sú nepriateľmi a môžu sa stať dobrými spojencami".
24. máj 2002, Moskva, Rusko
Obaja štátnici sa stretli pri podpise Dohody o obmedzení strategických útočných zbraní (SORT)- Dohoda známa aj ako Moskovská zmluva predpokladá zredukovanie jadrového arzenálu na 1700-2200 hlavíc do roku 2012.
24. február 2005, Bratislava, Slovensko
Bush a Putin sa stretli na summite v Bratislave. Obaja štátnici navštívili hlavné mesto Slovenska prvý raz. Bush počas stretnutia kritizoval úroveň demokracie v Rusku, Putin ho ubezpečil, že Rusko ostáva demokratickým štátom.
1. apríl 2009, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Novozvolený prezident USA Barack Obama sa s Medvedevom prvý raz stretol na summite G-20. Dohodli sa na rokovaniach o novej zmluve o odzbrojení a prisľúbili si zlepšenie vzťahov medzi RF a USA po ich ochladení na najhoršiu úroveň od konca studenej vojny.
6. júl 2009, Moskva, Rusko
Barack Obama sa stretol počas návštevy Ruska s prezidentom Medvedevom aj s premiérom Putinom. Obamova administratíva signalizovala, že chce odštartovať novú éru americko-ruských vzťahov, ktoré sa za vlády predchádzajúceho prezidenta USA Georgea W. Busha dostali na najnižšiu úroveň od čias studenej vojny.
8. apríl 2010, Praha, Česko
Obama a Medvedev podpísali dohodu Nový START, ktorá nahradila zmluvu START 1. Zmluva zaväzuje Rusko a USA k zníženiu počtu strategických jadrových hlavíc zo súčasného limitu 2200 na 1550. Počíta tiež s obnovením monitorovacieho a kontrolného systému, zakotvenom v predošlej zmluve START.
19. a 20. november 2010, Lisabon, Portugalsko
Dmitrij Medvedev sa zúčastnil na summite NATO s Obamom mali na pôde summitu asi 15-minútový súkromný rozhovor.
26. marec 2012, Soul, Južná Kórea
Obama a Medvedev sa stretli na Summite o jadrovej bezpečnosti. Časť ich rozhovoru, ktorá mala byť súkromná, zachytili mikrofóny.
Americký prezident Barack Obama (vľavo), kazašský prezident Nursultan Nazarbajev (uprostred) a ruský prezident Dmitrij Medvedev počas summitu o jadrovej bezpečnosti, 27. marca 2012 v Soule.Foto: TASR/AP
18. a 19. jún 2012, Los Cabos, Mexiko
Obama a Putin sa stretli pred začiatkom summitu G-20, okrem iného rokovali o situácii v Sýrii. Obaja politici sa stretli po prvý raz, odkedy sa Putin vrátil na post ruského prezidenta. Obama a Putin podľa tlačovej agentúry AP pochopili, že sa navzájom potrebujú.
7. august 2013
Americký prezident Barack Obama zrušil plánované bilaterálne stretnutie s Vladimirom Putinom, ktoré sa malo uskutočniť v rámci septembrového summitu G20 v Moskve. Obamov krok bol odpoveďou na rozhodnutie Ruska udeliť dočasný azyl bývalému spolupracovníkovi americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwardovi Snowdenovi.
6. september 2013, Petrohrad, Rusko
Obama a Putin sa zúčastnili na summite G-20 v Petrohrade, no ich plánované spoločné stretnutie pred summitom v Moskve sa neuskutočnilo.
28. a 29. september 2015, New York, USA
Za veľmi užitočné a úprimné označil Vladimír Putin stretnutie s Barackom Obamom medzi štyrmi očami, ktoré trvalo asi 90 namiesto pôvodne plánovaných 55 minút a uskutočnilo sa v New Yorku po vystúpeniach oboch politikov v rozprave 70. Valného zhromaždenia OSN.
7. júl 2017, Hamburg, Nemecko
Vladimir Putin sa prvý raz stretol s novým prezidentom USA Donaldom Trumpom na summite G-20, témou ich rozhovoru bolo aj ruské zasahovanie do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
