Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reštriktívne opatrenia EÚ týkajúce sa územnej celistvosti Ukrajiny sa teraz uplatňujú voči celkovo 185 osobám a 48 subjektom.
Autor TASR
Brusel 11. októbra (TASR) - Rada Európskej únie v pondelok rozhodla o uložení reštriktívnych opatrení voči ďalším ôsmim osobám za aktívnu podporu činností a vykonávanie politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. Informovala o tom na svojej internetovej stránke.
"Medzi osoby zaradené na zoznam sankcií EÚ patria príslušníci orgánov presadzovania práva – sudcovia, prokurátori a bezpečnostní zamestnanci – zodpovední za presadzovanie ruského práva na protiprávne anektovanom Kryme a v Sevastopole. Tieto osoby prijali zaujaté rozhodnutia v politicky motivovaných kauzách a stíhali alebo potláčali odporcov protiprávnej anexie Krymu a Sevastopola," uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.
Reštriktívne opatrenia EÚ týkajúce sa územnej celistvosti Ukrajiny sa teraz uplatňujú voči celkovo 185 osobám a 48 subjektom. Na tieto osoby sa vzťahuje zmrazenie aktív – vrátane zákazu sprístupniť im finančné prostriedky – a zákaz cestovania, ktorým sa im bráni vstúpiť do EÚ alebo prechádzať jej územím.
Príslušné právne akty vrátane mien dotknutých osôb budú zverejnené v úradnom vestníku, uviedla Rada EÚ.
Európska únia neuznáva protiprávnu anexiu Krymu a mesta Sevastopol zo strany Ruskej federácie a naďalej odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska. Okrem toho EÚ naďalej neochvejne podporuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
Reštriktívne opatrenia súvisiace s konaním, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, boli prvý raz uložené 17. marca 2014.
Medzi ďalšie opatrenia, ktoré EÚ vykonáva v reakcii na krízu na Ukrajine, patria hospodárske sankcie zamerané na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva, ktoré v súčasnosti platia do 31. januára 2022, a reštriktívne opatrenia v reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola, ktoré sú obmedzené na územie Krymu a Sevastopola a v súčasnosti platia do 23. júna 2022.
Krymský polostrov sa stal subjektom Ruskej federácie na základe výsledkov sporného referenda, ktoré sa uskutočnilo 16. marca 2014. Za jeho pripojenie k Rusku hlasovalo 96,77 percenta účastníkov plebiscitu. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a oba subjekty naďalej považujú za súčasť Ukrajiny.
"Medzi osoby zaradené na zoznam sankcií EÚ patria príslušníci orgánov presadzovania práva – sudcovia, prokurátori a bezpečnostní zamestnanci – zodpovední za presadzovanie ruského práva na protiprávne anektovanom Kryme a v Sevastopole. Tieto osoby prijali zaujaté rozhodnutia v politicky motivovaných kauzách a stíhali alebo potláčali odporcov protiprávnej anexie Krymu a Sevastopola," uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.
Reštriktívne opatrenia EÚ týkajúce sa územnej celistvosti Ukrajiny sa teraz uplatňujú voči celkovo 185 osobám a 48 subjektom. Na tieto osoby sa vzťahuje zmrazenie aktív – vrátane zákazu sprístupniť im finančné prostriedky – a zákaz cestovania, ktorým sa im bráni vstúpiť do EÚ alebo prechádzať jej územím.
Príslušné právne akty vrátane mien dotknutých osôb budú zverejnené v úradnom vestníku, uviedla Rada EÚ.
Európska únia neuznáva protiprávnu anexiu Krymu a mesta Sevastopol zo strany Ruskej federácie a naďalej odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska. Okrem toho EÚ naďalej neochvejne podporuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
Reštriktívne opatrenia súvisiace s konaním, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, boli prvý raz uložené 17. marca 2014.
Medzi ďalšie opatrenia, ktoré EÚ vykonáva v reakcii na krízu na Ukrajine, patria hospodárske sankcie zamerané na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva, ktoré v súčasnosti platia do 31. januára 2022, a reštriktívne opatrenia v reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola, ktoré sú obmedzené na územie Krymu a Sevastopola a v súčasnosti platia do 23. júna 2022.
Krymský polostrov sa stal subjektom Ruskej federácie na základe výsledkov sporného referenda, ktoré sa uskutočnilo 16. marca 2014. Za jeho pripojenie k Rusku hlasovalo 96,77 percenta účastníkov plebiscitu. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a oba subjekty naďalej považujú za súčasť Ukrajiny.
