Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Maasa chce EÚ týmto spôsobom zvýšiť politický tlak na mjanmarskú vojenskú juntu.
Autor TASR
Nepjito/Brusel 19. apríla (TASR) - Európska únia uvalila v pondelok sankcie na 10 predstaviteľov mjanmarskej armády a dve ňou vlastnené spoločnosti. Reagovala tak na februárový vojenský prevrat v Mjanmarsku a následné krvavé potláčanie protestov.
Rozhodnutie padlo na videokonferencii šéfov diplomacií členských štátov EÚ a informoval o ňom nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, ktorého citovala agentúra AFP.
Sankcie v podobe zmrazenia majetku a zákazu cestovania do krajín EÚ vstúpia do platnosti po zapísaní do vestníka Európskej únie. Podľa Maasa chce EÚ týmto spôsobom zvýšiť politický tlak na mjanmarskú vojenskú juntu.
Európski predstavitelia zároveň rozhodli o uvalení sankcií na konglomeráty Myanmar Economic Holdings Limited (MEHL) a Myanmar Economic Corporation Limited (MEC) - oba vo vlastníctve mjanmarskej armády. Tieto holdingové spoločnosti dominujú vo viacerých kľúčových odvetviach mjanmarského hospodárstva vrátane obchodu, prírodných zdrojov, predaja alkoholu, cigariet a spotrebného tovaru, približuje AFP.
EÚ už 22. marca uvalila sankcie na 11 predstaviteľov mjanmarskej armády vrátane jej hlavného veliteľa Min Aun Hlaina a jeho zástupcu. Sankcie boli tiež namierené voči šéfovi volebnej komisie, ktorý sa podieľal na anulovaní vlaňajších parlamentných volieb.
Spoločnosť MEHL na svoje sankčné zoznamy ešte koncom marca pridali aj Británia a USA. Washington okrem toho uvalil sankcie aj na firmu MEC.
Situácia v Mjanmarsku je napätá od 1. februára, keď sa moci ujala armáda a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav a zosadila faktickú líderku krajiny Aun Schan Su Ťij. Okrem nej zadržala i mjanmarského prezidenta Win Mjina a ďalších popredných predstaviteľov jej vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD).
Armáda 1. februára zabránila konaniu ustanovujúceho zasadnutia nového parlamentu zvolenému vo voľbách z vlaňajšieho novembra, v ktorých drvivo zvíťazila NDL. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami. Nepokoje v Mjanmarsku si doteraz vyžiadali viac ako 700 obetí, pričom tisícky civilistov sa nachádzajú vo väzení a na stovky armáda vydala zatykač.
Rozhodnutie padlo na videokonferencii šéfov diplomacií členských štátov EÚ a informoval o ňom nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, ktorého citovala agentúra AFP.
Sankcie v podobe zmrazenia majetku a zákazu cestovania do krajín EÚ vstúpia do platnosti po zapísaní do vestníka Európskej únie. Podľa Maasa chce EÚ týmto spôsobom zvýšiť politický tlak na mjanmarskú vojenskú juntu.
Európski predstavitelia zároveň rozhodli o uvalení sankcií na konglomeráty Myanmar Economic Holdings Limited (MEHL) a Myanmar Economic Corporation Limited (MEC) - oba vo vlastníctve mjanmarskej armády. Tieto holdingové spoločnosti dominujú vo viacerých kľúčových odvetviach mjanmarského hospodárstva vrátane obchodu, prírodných zdrojov, predaja alkoholu, cigariet a spotrebného tovaru, približuje AFP.
EÚ už 22. marca uvalila sankcie na 11 predstaviteľov mjanmarskej armády vrátane jej hlavného veliteľa Min Aun Hlaina a jeho zástupcu. Sankcie boli tiež namierené voči šéfovi volebnej komisie, ktorý sa podieľal na anulovaní vlaňajších parlamentných volieb.
Spoločnosť MEHL na svoje sankčné zoznamy ešte koncom marca pridali aj Británia a USA. Washington okrem toho uvalil sankcie aj na firmu MEC.
Situácia v Mjanmarsku je napätá od 1. februára, keď sa moci ujala armáda a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav a zosadila faktickú líderku krajiny Aun Schan Su Ťij. Okrem nej zadržala i mjanmarského prezidenta Win Mjina a ďalších popredných predstaviteľov jej vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD).
Armáda 1. februára zabránila konaniu ustanovujúceho zasadnutia nového parlamentu zvolenému vo voľbách z vlaňajšieho novembra, v ktorých drvivo zvíťazila NDL. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami. Nepokoje v Mjanmarsku si doteraz vyžiadali viac ako 700 obetí, pričom tisícky civilistov sa nachádzajú vo väzení a na stovky armáda vydala zatykač.
