Sankcie majú podobu zmrazenia aktív v EÚ a zákazu vstupu do Únie.
Autor TASR
Brusel 31. mája (TASR) - Európska únia uvalila sankcie na sedem ľudí, ktorých obvinila z pokusu o destabilizáciu Moldavska. Sankcie majú podobu zmrazenia aktív v EÚ a zákazu vstupu do Únie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Sankcie oznámili v utorok večer, dva dni pred summitom Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorý sa bude konať 1. júna v Moldavsku a na ktorom sa zíde 47 hláv štátov a vlád.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell uviedol, že Moldavsko je jednou z krajín najviac postihnutých následkami ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára 2022. "Existujú vážne, narastajúce a pokračujúce pokusy o destabilizáciu krajiny," povedal.
Uvalenie sankčných opatrení na sedem jednotlivcov vysiela podľa Borrella "dôležitý politický signál o podpore EÚ pre Moldavsko v súčasnej zložitej situácii".
Rada EÚ uviedla, že ide o "politikov a podnikateľov s moldavským alebo ruským občianstvom, ktorí sa podieľali na destabilizačných aktivitách".
Niektorí jednotlivci sú spojení s krádežou miliardy dolárov z moldavských bánk v roku 2014. Iné osoby sú údajne spojené s "úsilím Kremľa o destabilizáciu Moldavska".
"Úsilie o destabilizáciu Moldavskej republiky sa od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine výrazne zvýšilo a predstavuje priamu hrozbu pre stabilitu a bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ," uvádza sa vo vyhlásení.
Moldavsko leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má táto 2,6-miliónová krajina prozápadnú orientáciu, čo vyvoláva nevôľu Ruska. Kišiňov odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a Moskvu zároveň obvinil zo snahy destabilizovať vládu moldavskej prezidentky Maie Sanduovej.
Sankcie oznámili v utorok večer, dva dni pred summitom Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorý sa bude konať 1. júna v Moldavsku a na ktorom sa zíde 47 hláv štátov a vlád.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell uviedol, že Moldavsko je jednou z krajín najviac postihnutých následkami ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára 2022. "Existujú vážne, narastajúce a pokračujúce pokusy o destabilizáciu krajiny," povedal.
Uvalenie sankčných opatrení na sedem jednotlivcov vysiela podľa Borrella "dôležitý politický signál o podpore EÚ pre Moldavsko v súčasnej zložitej situácii".
Rada EÚ uviedla, že ide o "politikov a podnikateľov s moldavským alebo ruským občianstvom, ktorí sa podieľali na destabilizačných aktivitách".
Niektorí jednotlivci sú spojení s krádežou miliardy dolárov z moldavských bánk v roku 2014. Iné osoby sú údajne spojené s "úsilím Kremľa o destabilizáciu Moldavska".
"Úsilie o destabilizáciu Moldavskej republiky sa od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine výrazne zvýšilo a predstavuje priamu hrozbu pre stabilitu a bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ," uvádza sa vo vyhlásení.
Moldavsko leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má táto 2,6-miliónová krajina prozápadnú orientáciu, čo vyvoláva nevôľu Ruska. Kišiňov odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a Moskvu zároveň obvinil zo snahy destabilizovať vládu moldavskej prezidentky Maie Sanduovej.