Komisia spresnila, že navrhla prideliť 10,9 milióna eur Bulharsku, 3,3 milióna eur Estónsku, 46,5 milióna EUR Nemecku, 21,6 milióna eur Rumunsku a 37,4 milióna eur Taliansku.
Autor TASR
Brusel 23. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok navrhla vyčleniť 119,7 miliónov eur z poľnohospodárskej rezervy na priamu podporu poľnohospodárov z Bulharska, Estónska, Nemecka, Rumunska a Talianska pre nepriaznivé prejavy počasia. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Komisia spresnila, že navrhla prideliť 10,9 milióna eur Bulharsku, 3,3 milióna eur Estónsku, 46,5 milióna EUR Nemecku, 21,6 milióna eur Rumunsku a 37,4 milióna eur Taliansku.
Navrhnuté sumy sú znakom solidarity EÚ s dotknutými poľnohospodármi a členské krajiny ju môžu doplniť až o 200 percent z vnútroštátnych finančných prostriedkov.
Po prijatí vyčlenenej pomoci vnútroštátne orgány budú musieť túto pomoc rozdeliť najneskôr do 30. apríla 2025 a zabezpečiť, aby konečnými príjemcami boli poľnohospodári. Do 31. decembra 2024 tieto krajiny oznámia EK podrobnosti vykonávania opatrení, najmä kritériá použité na určenie individuálnej pomoci, prognózy platieb a úroveň dodatočnej podpory.
O návrhu EK sa bude diskutovať so všetkými členskými štátmi EÚ ešte pred tým, ako 7. októbra rozhodnú o jeho schválení na zasadnutí Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.
EK pripomenula, že aj poľnohospodári z iných členských štátov boli v druhej polovici leta postihnutí extrémnymi poveternostnými javmi a tiež bude posudzovať, či si ich škody vyžadujú solidaritu EÚ.
Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027 zahŕňa rezervu najmenej 450 miliónov eur ročne na zvládnutie narušení trhu alebo mimoriadnych udalostí ovplyvňujúcich výrobu alebo distribúciu produktov.
Komisia spresnila, že navrhla prideliť 10,9 milióna eur Bulharsku, 3,3 milióna eur Estónsku, 46,5 milióna EUR Nemecku, 21,6 milióna eur Rumunsku a 37,4 milióna eur Taliansku.
Navrhnuté sumy sú znakom solidarity EÚ s dotknutými poľnohospodármi a členské krajiny ju môžu doplniť až o 200 percent z vnútroštátnych finančných prostriedkov.
Po prijatí vyčlenenej pomoci vnútroštátne orgány budú musieť túto pomoc rozdeliť najneskôr do 30. apríla 2025 a zabezpečiť, aby konečnými príjemcami boli poľnohospodári. Do 31. decembra 2024 tieto krajiny oznámia EK podrobnosti vykonávania opatrení, najmä kritériá použité na určenie individuálnej pomoci, prognózy platieb a úroveň dodatočnej podpory.
O návrhu EK sa bude diskutovať so všetkými členskými štátmi EÚ ešte pred tým, ako 7. októbra rozhodnú o jeho schválení na zasadnutí Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.
EK pripomenula, že aj poľnohospodári z iných členských štátov boli v druhej polovici leta postihnutí extrémnymi poveternostnými javmi a tiež bude posudzovať, či si ich škody vyžadujú solidaritu EÚ.
Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027 zahŕňa rezervu najmenej 450 miliónov eur ročne na zvládnutie narušení trhu alebo mimoriadnych udalostí ovplyvňujúcich výrobu alebo distribúciu produktov.