Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po ďalšom vyostrení konfliktu v Náhornom Karabachu EÚ vo svojom sobotňajšom vyhlásení apelovala, že "je potrebný prielom na vojenských, politických a diplomatických frontoch".
Autor TASR
Brusel/Jerevan/Baku 17. októbra (TASR) - Európska únia vyjadrila v sobotu poľutovanie nad ostreľovaním azerbajdžanského mesta Gjandža (Gäncä) a vyzvala strany konfliktu v Náhornom Karabachu, aby dodržiavali dohodu o prímerí uzavretú 10. októbra.
Útok na azerbajdžanské mesto Gjandža sa odohral v noci zo 16. na 17. októbra a mal za následok smrť 13 a zranenia 52 ľudí, informovalo azerbajdžanské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Podľa agentúry AFP došlo aj k veľkým materiálnym škodám na bytových domoch.
Azerbajdžanské vedenie pripísalo tento útok arménskym silám. Arménske ministerstvo obrany zodpovednosť za útok na Gjandžu odmietlo.
Úrady v Náhornom Karabachu však zverejnili vyhlásenie, v ktorom uviedli, že v meste Gjandža sa nachádzajú vojenské objekty. K zodpovednosti za nočné ostreľovanie sa však explicitne neprihlásili.
Azerbajdžanský prezident Hejdar Alijev označil raketové útoky na Gjandžu, druhé najväčšie mesto svojej krajiny, za vojnový zločin a vyhlásil, že za ostreľovanie civilného obyvateľstva by malo niesť zodpovednosť arménske vedenie.
Alijev súčasne oznámil, že azerbajdžanská armáda obsadila karabašské mesto Fizuli a sedem dedín v jeho okolí.
Fizuli je jedným zo siedmich azerbajdžanských regiónov mimo Náhorného Karabachu, ktorých sa arménske sily zmocnili počas vojny na začiatku 90. rokov.
Agentúra AP uviedla, že vedenia v Azerbajdžane aj v Arménsku tvrdia, že ich jednotky neútočia na civilné ciele, civilistami obývané oblasti sú však čoraz častejším terčom bojových akcií, ktoré zúria tri týždne napriek pokusu Ruska o sprostredkovanie prímeria.
AP uviedla, že ostreľovaniu bolo v noci na sobotu vystavené aj hlavné mesto Náhorného Karabachu - Stepanakert.
Prezident neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajik Harutjunjan v sobotu na svojom konte na sociálnej sieti Facebook informoval o "intenzívnej bojovej činnosti" nepriateľských síl "po celej dĺžke zóny konfliktu v Karabachu", ktorú bolo badať počas celého dňa. "Na juhu to bolo obzvlášť ťažké," napísal.
Po ďalšom vyostrení konfliktu v Náhornom Karabachu EÚ vo svojom sobotňajšom vyhlásení apelovala, že "je potrebný prielom na vojenských, politických a diplomatických frontoch".
Pokiaľ ide o urovnanie konfliktu diplomatickou cestou, ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov v sobotu podľa agentúry TASS informoval, že pozície Moskvy a Washingtonu sa v principiálnych otázkach urovnania konfliktu v Náhornom Karabachu zhodujú.
Agentúra Interfax v sobotu oznámila, že členovia Bezpečnostnej rady OSN sa na budúci pondelok na žiadosť Ruska, Francúzska a USA zídu na neverejných konzultáciách o situácii v Náhornom Karabachu.
Útok na azerbajdžanské mesto Gjandža sa odohral v noci zo 16. na 17. októbra a mal za následok smrť 13 a zranenia 52 ľudí, informovalo azerbajdžanské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Podľa agentúry AFP došlo aj k veľkým materiálnym škodám na bytových domoch.
Azerbajdžanské vedenie pripísalo tento útok arménskym silám. Arménske ministerstvo obrany zodpovednosť za útok na Gjandžu odmietlo.
Úrady v Náhornom Karabachu však zverejnili vyhlásenie, v ktorom uviedli, že v meste Gjandža sa nachádzajú vojenské objekty. K zodpovednosti za nočné ostreľovanie sa však explicitne neprihlásili.
Azerbajdžanský prezident Hejdar Alijev označil raketové útoky na Gjandžu, druhé najväčšie mesto svojej krajiny, za vojnový zločin a vyhlásil, že za ostreľovanie civilného obyvateľstva by malo niesť zodpovednosť arménske vedenie.
Alijev súčasne oznámil, že azerbajdžanská armáda obsadila karabašské mesto Fizuli a sedem dedín v jeho okolí.
Fizuli je jedným zo siedmich azerbajdžanských regiónov mimo Náhorného Karabachu, ktorých sa arménske sily zmocnili počas vojny na začiatku 90. rokov.
Agentúra AP uviedla, že vedenia v Azerbajdžane aj v Arménsku tvrdia, že ich jednotky neútočia na civilné ciele, civilistami obývané oblasti sú však čoraz častejším terčom bojových akcií, ktoré zúria tri týždne napriek pokusu Ruska o sprostredkovanie prímeria.
AP uviedla, že ostreľovaniu bolo v noci na sobotu vystavené aj hlavné mesto Náhorného Karabachu - Stepanakert.
Prezident neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajik Harutjunjan v sobotu na svojom konte na sociálnej sieti Facebook informoval o "intenzívnej bojovej činnosti" nepriateľských síl "po celej dĺžke zóny konfliktu v Karabachu", ktorú bolo badať počas celého dňa. "Na juhu to bolo obzvlášť ťažké," napísal.
Po ďalšom vyostrení konfliktu v Náhornom Karabachu EÚ vo svojom sobotňajšom vyhlásení apelovala, že "je potrebný prielom na vojenských, politických a diplomatických frontoch".
Pokiaľ ide o urovnanie konfliktu diplomatickou cestou, ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov v sobotu podľa agentúry TASS informoval, že pozície Moskvy a Washingtonu sa v principiálnych otázkach urovnania konfliktu v Náhornom Karabachu zhodujú.
Agentúra Interfax v sobotu oznámila, že členovia Bezpečnostnej rady OSN sa na budúci pondelok na žiadosť Ruska, Francúzska a USA zídu na neverejných konzultáciách o situácii v Náhornom Karabachu.
