Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmienení politickí lídri absolvovali vo štvrtok neskoro večer na okraj Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe niekoľkohodinové spoločné stretnutie.
Autor TASR
Praha 7. októbra (TASR) - Európska únia vyšle do Arménska "civilnú misiu EÚ", aby tejto krajine pomohla vytýčiť hranice s Azerbajdžanom. Oznámili to v piatok v Prahe zúčastnené strany po stretnutí s Francúzskom, informuje agentúra AFP.
Zmienená misia sa má začať ešte v októbri a trvať maximálne dva mesiace, uvádza sa v spoločnom vyhlásení zverejnenom po stretnutí arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
"Arménsko sa dohodlo na tom, že bude nápomocné v civilnej misii EÚ pozdĺž svojej hranice s Azerbajdžanom. Azerbajdžan súhlasil, že s touto misiou bude spolupracovať do tej mieri, ako sa ho to týka," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Zmienení politickí lídri absolvovali vo štvrtok neskoro večer na okraj Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe niekoľkohodinové spoločné stretnutie. Po schôdzke tiež uviedli, že Arménsko aj Azerbajdžan potvrdili svoj záväzok voči Charte OSN aj voči tzv. Almaatskej deklarácii z roku 1991, na základe ktorej si vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť a suverenitu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.
Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhoročný hegemón v tomto regióne. Moskva však teraz v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu stráca vplyv v tomto regióne a podľa AFP tým umožňuje, aby na seba úlohu tzv. sprostredkovateľov v rámci normalizácie vzťahov Arménska s Azerbajdžanom preberali Spojené štáty a Európska únia.
Zmienená misia sa má začať ešte v októbri a trvať maximálne dva mesiace, uvádza sa v spoločnom vyhlásení zverejnenom po stretnutí arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
"Arménsko sa dohodlo na tom, že bude nápomocné v civilnej misii EÚ pozdĺž svojej hranice s Azerbajdžanom. Azerbajdžan súhlasil, že s touto misiou bude spolupracovať do tej mieri, ako sa ho to týka," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Zmienení politickí lídri absolvovali vo štvrtok neskoro večer na okraj Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe niekoľkohodinové spoločné stretnutie. Po schôdzke tiež uviedli, že Arménsko aj Azerbajdžan potvrdili svoj záväzok voči Charte OSN aj voči tzv. Almaatskej deklarácii z roku 1991, na základe ktorej si vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť a suverenitu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.
Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhoročný hegemón v tomto regióne. Moskva však teraz v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu stráca vplyv v tomto regióne a podľa AFP tým umožňuje, aby na seba úlohu tzv. sprostredkovateľov v rámci normalizácie vzťahov Arménska s Azerbajdžanom preberali Spojené štáty a Európska únia.
