Brusel 2. decembra (TASR) - Európska únia zvažuje možnosť zaviesť sankcie voči predstaviteľom strany Gruzínsky sen a v hre môže byť aj pozastavenie účinnosti dohody o vízovej liberalizácii s Gruzínskom. Uviedol v pondelok týždenník Politico s odkazom na vyhlásenia novej šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej. Informuje o tom spravodajca TASR.

Kallasová v nedeľu v spoločnom vyhlásení s eurokomisárkou pre rozšírenie Martou Kosovou uviedla, že EÚ vyjadruje poľutovanie nad vyhlásením premiéra Irakliho Kobachidzeho, že vládnuca strana Gruzínsky sen sa rozhodla nepokračovať v procese otvorenia prístupových rokovaní s EÚ a odmietla aj finančnú podporu EÚ do roku 2028.

"Toto oznámenie znamená odklon od politiky všetkých predchádzajúcich gruzínskych vlád a od európskych ašpirácií veľkej väčšiny gruzínskeho národa, ako sú zakotvené v ústave Gruzínska," uviedli Kallasová a Kosová.

Pripomenuli, že postup gruzínskej vlády a jej odklon od demokracie viedol k zmrazeniu prístupového procesu už v júni tohto roka a k zastaveniu finančnej pomoci z EÚ. Podľa ich slov Gruzínci vyšli do ulíc, aby potvrdili svoje túžby po vstupe do EÚ. Únia zároveň dôrazne odsudzuje násilie voči pokojným demonštrantom požadujúcich európsku a demokratickú budúcnosť.

"Tieto kroky gruzínskej vlády majú priame dôsledky na naše vzťahy. Gruzínske orgány musia rešpektovať právo na slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu a zdržať sa použitia sily proti pokojným demonštrantom, politikom a zástupcom médií. Všetky násilné činy musia byť vyšetrené a zodpovední musia byť braní na zodpovednosť," uvádza sa vo vyhlásení.

Kallasová a Kosová zároveň spresnili, že pre Gruzínsko zostávajú dvere do EÚ otvorené a návrat k európskym hodnotám a integrácii do EÚ je "v rukách gruzínskeho vedenia".

Kallasová okrem toho v nedeľu na sieti X vzhľadom na masové demonštrácie v Tbilisi varovala, že násilie voči demonštrantom a odklon krajiny od rokovaní z Bruselom povedú k "priamym následkom zo strany EÚ".

Politico v tejto súvislosti oslovilo viacerých diplomatov EÚ, podľa ktorých jej slová možno interpretovať ako zavedenie sankcií voči tým členom strany Gruzínsky sen, ktorí nariaďujú zásahy proti demonštrantom. Vhodným termínom na zavedenie sankcií môže byť zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli zo 16. decembra, ktorému bude Kallasová prvýkrát predsedať, avšak samotné sankcie môžu byť navrhnuté aj skôr a bude sa čakať na ich schválenie.

Ďalšou možnosťou je pozastavenie dohody o liberalizácii vízového režimu, ktorá platí od roku 2017 a ktorá umožňuje Gruzíncom pobudnúť na území Únie bez víz až tri mesiace. Postihlo by to najmä Gruzíncov naklonených EÚ, ale pre Brusel je to možný nástroj nátlaku voči gruzínskej vláde.

Podľa bruselského týždenníka sa Litva, Estónsko a Lotyšsko rozhodli nečakať na kroky EÚ. Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v nedeľu oznámil, že tri pobaltské krajiny zavedú svoje vlastné sankcie voči tým, ktorí nariadili zásah proti demonštrantom v Tbilisi.