Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dzurinda pripomenul, že Slovensko v integračnom procese meškalo za susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4) o dva roky, a preto finalizáciu prístupových rokovaní označil za šprint.
Autor TASR
Štrasburg 24. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) si v stredu so zástupcami Európskej únie a členských štátov pripomenuli 20. výročie vstupu desiatich krajín do EÚ. Po ceremoniáli na pôde europarlamentu v Štrasburgu opísali obdobie spred dvadsiatich rokov novinárom slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda a hlavný vyjednávač pre vstup do EÚ a prvý český eurokomisár Pavel Telička, informuje spravodajca TASR.
Obaja sa spolu s bývalými prezidentmi, premiérmi či šéfmi diplomacií krajín "veľkého rozšírenia" stretli aj s politikmi, ktorí v roku 2004 viedli europarlament a eurokomisiu, Patom Coxom a Romanom Prodim, a tiež s vtedajším eurokomisárom pre rozšírenie Günterom Verheugenom.
Dzurinda pripomenul, že Slovensko v integračnom procese meškalo za susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4) o dva roky, a preto finalizáciu prístupových rokovaní označil za šprint.
"Podarilo sa nám presvedčiť kľúčové osoby, eurokomisára Verheungena či predsedu Európskej komisie Prodiho, že máme na to, aby sme sa spamätali. Objavili sme princíp regaty, čiže dobiehania. Tí, ktorí boli schopní bežať rýchlejšie, tak im to bolo dovolené," zaspomínal Dzurinda pred novinármi.
Expremiér upozornil, že vďaka rozbehu, ktorý v tom čase Slovensko malo, sa dostalo nielen do EÚ, ale o niekoľko rokov neskôr aj do eurozóny, kam patríme ako jediný člen V4.
Telička priznal, že niekoľkoročný proces prípravy krajiny na vstup do EÚ považuje za najlepšiu časť svojho profesionálneho života. Znamenalo to nielen rokovania s Európskou komisiou, europarlamentom či veľvyslancami EÚ v Bruseli, ale aj úsilie pripraviť na vstup domácu vládu a parlament, štátnu správu, prijať pozičné dokumenty a zmapovať vplyvy vstupu do Únie. To všetko v spoločnosti, ktorá bola podľa jeho slov skôr euroskeptická.
"Musíte dosiahnuť to, aby Vás neopili rožkom. Pamätám si, že keď sme hovorili o poľnohospodárskej politike, tak som osobne navštívil 20 až 30 rôznych fariem. Aj to bolo tým základným predpokladom, aby sme mohli úspešne vyjednávať. Mali sme dobre pripravené a vyargumentované pozície, aby sme dokázali udržať našu líniu, a nebolo to jednoduché," upozornil.
Pripomenul, že hoci vtedajšia česká vláda bola proeurópska, pri riešení konkrétnych problémov cez ministerstvá nadšenie postupne upadalo.
Na otázku, či má pocit, že sa vtedy niečo nepodarilo dosiahnuť, Telička odpovedal, že jeho tímu sa podarilo vyrokovať väčšinu požiadaviek, ktoré Česko malo. "My sme vtedy vyrokovali 95 percent mandátu, ktorý sme dostali. Môžem povedať, že sme vyrokovali viac, ako sme potrebovali," opísal situáciu.
To, čo sa podľa jeho slov možno nevydarilo, bola skutočnosť, že za profesionalitou a nadšením negociačného tímu zaostala domáca politická reprezentácia.
"Keď sa dnes pozrieme na niektoré názory v súvislosti s EÚ, na tú povrchnosť a zahľadenosť do českej kotliny, tak to do istej miery prisudzujem tomu, že aj keď sme sa snažili, robili sme napríklad semináre pre členov vlády, tak to nadšenie sa stratilo a to sa premietlo do prvých rokov nášho členstva v EÚ, kde sme mali vyšší potenciál, ktorý sme nenaplnili," vysvetlil Telička.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Obaja sa spolu s bývalými prezidentmi, premiérmi či šéfmi diplomacií krajín "veľkého rozšírenia" stretli aj s politikmi, ktorí v roku 2004 viedli europarlament a eurokomisiu, Patom Coxom a Romanom Prodim, a tiež s vtedajším eurokomisárom pre rozšírenie Günterom Verheugenom.
Dzurinda pripomenul, že Slovensko v integračnom procese meškalo za susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4) o dva roky, a preto finalizáciu prístupových rokovaní označil za šprint.
"Podarilo sa nám presvedčiť kľúčové osoby, eurokomisára Verheungena či predsedu Európskej komisie Prodiho, že máme na to, aby sme sa spamätali. Objavili sme princíp regaty, čiže dobiehania. Tí, ktorí boli schopní bežať rýchlejšie, tak im to bolo dovolené," zaspomínal Dzurinda pred novinármi.
Expremiér upozornil, že vďaka rozbehu, ktorý v tom čase Slovensko malo, sa dostalo nielen do EÚ, ale o niekoľko rokov neskôr aj do eurozóny, kam patríme ako jediný člen V4.
Telička priznal, že niekoľkoročný proces prípravy krajiny na vstup do EÚ považuje za najlepšiu časť svojho profesionálneho života. Znamenalo to nielen rokovania s Európskou komisiou, europarlamentom či veľvyslancami EÚ v Bruseli, ale aj úsilie pripraviť na vstup domácu vládu a parlament, štátnu správu, prijať pozičné dokumenty a zmapovať vplyvy vstupu do Únie. To všetko v spoločnosti, ktorá bola podľa jeho slov skôr euroskeptická.
"Musíte dosiahnuť to, aby Vás neopili rožkom. Pamätám si, že keď sme hovorili o poľnohospodárskej politike, tak som osobne navštívil 20 až 30 rôznych fariem. Aj to bolo tým základným predpokladom, aby sme mohli úspešne vyjednávať. Mali sme dobre pripravené a vyargumentované pozície, aby sme dokázali udržať našu líniu, a nebolo to jednoduché," upozornil.
Pripomenul, že hoci vtedajšia česká vláda bola proeurópska, pri riešení konkrétnych problémov cez ministerstvá nadšenie postupne upadalo.
Na otázku, či má pocit, že sa vtedy niečo nepodarilo dosiahnuť, Telička odpovedal, že jeho tímu sa podarilo vyrokovať väčšinu požiadaviek, ktoré Česko malo. "My sme vtedy vyrokovali 95 percent mandátu, ktorý sme dostali. Môžem povedať, že sme vyrokovali viac, ako sme potrebovali," opísal situáciu.
To, čo sa podľa jeho slov možno nevydarilo, bola skutočnosť, že za profesionalitou a nadšením negociačného tímu zaostala domáca politická reprezentácia.
"Keď sa dnes pozrieme na niektoré názory v súvislosti s EÚ, na tú povrchnosť a zahľadenosť do českej kotliny, tak to do istej miery prisudzujem tomu, že aj keď sme sa snažili, robili sme napríklad semináre pre členov vlády, tak to nadšenie sa stratilo a to sa premietlo do prvých rokov nášho členstva v EÚ, kde sme mali vyšší potenciál, ktorý sme nenaplnili," vysvetlil Telička.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
