Brusel 8. decembra (TASR) - Šéfovia vlád a štátov EÚ sa na budúcotýždňovom summite v Bruseli (15-16.12) chystajú odmietnuť plány Európskeho parlamentu (EP) na vytvorenie nadnárodných zoznamov kandidátov a zavedenie systému volebných lídrov (tzv. "spitzenkandidátov") v eurovoľbách v roku 2024. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na štvrtkovú správu spravodajský servera Euractiv.

Podľa návrhu záverov Európskej rady, ktoré má k dispozícii Euractiv, diskusie medzi predstaviteľmi členských krajín EÚ naznačujú, že neexistuje jednomyseľnosť v prospech uvedených návrhov europarlamentu v ich súčasnej podobe.

"Väčšina delegácií je jednoznačne proti kľúčovým politickým inováciám navrhnutým Európskym parlamentom a existujú vážne obavy týkajúce sa dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality v súvislosti s ustanoveniami, ktoré smerujú k vytvoreniu jednotného postupu vo všetkých členských štátoch,“ uvádza sa v návrhu záverov summitu.

Podľa Euractivu bude odmietnutie týchto návrhov znamenať sklamanie pre zákonodarcov EÚ, ktorí chceli svojimi návrhmi prispieť aj k zvýšeniu slabej volebnej účasti v eurovoľbách.

Návrh reforiem volebného zákona EÚ, ktorý EP schválil začiatkom tohto roka, by vytvoril celoeurópsky volebný obvod pre 28 nadnárodných poslaneckých mandátov, ktoré by boli nad rámec súčasných 705 kresiel volených cez národné kandidátky v eurovoľbách.

EP chce umožniť európskym voličom hlasovať za niektorú z národných strán a potom odovzdať druhý hlas celoeurópskym stranám, ktoré majú rovnaký program a spoločných kandidátov.

Euractiv pripomenul, že myšlienku nadnárodných zoznamov kandidátov presadzujú európski federalisti už niekoľko desaťročí. Pred poslednými dvoma eurovoľbami (2014 a 2019) získala väčšinovú podporu v EP, no vlády členských krajín ju odmietli.

Ešte väčší neúspech pre plány EP bude odmietnutie konceptu "spitzenkandidátov" v eurovoľbách z roku 2024, čiže toho, aby každá európska politická rodina mala svojho lídra v eurovoľbách, ktorý by sa následne uchádzal o post predsedu Európskej komisie.

Táto iniciatíva bola už využitá pri zvolení kandidáta európskych ľudovcov Jeana-Clauda Junckera za predsedu eurokomisie v roku 2014. O päť rokov neskôr sa ale od nej upustilo, keď sa líder ľudovcov Manfred Weber v prvom kole hlasovania premiérov a prezidentov EÚ nestal šéfom eurokomisie a na základe dohody lídrov bola táto funkcia potom ponúknutá inej predstaviteľke ľudovcov Ursule von der Leyenovej.

Nadchádzajúci summit EÚ pravdepodobne odmietne aj ďalšie zmeny požadované europoslancami, ako sú zníženie vekovej hranice pre eurovoľby na 16 rokov a konanie volieb do EP v rovnaký deň vo všetkých krajinách eurobloku.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)