Brusel 6. septembra (TASR) - Európania sú čoraz viac znepokojení hospodárskou situáciou v EÚ i vo svojich vlastných krajinách. Vyplýva z výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometra, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Prieskum, ktorý sa uskutočnil v júni a júli 2022 na vzorke 26.468 občanov z 27 členských štátov EÚ, naznačil, že 65 percent Európanov hľadí na budúcnosť EÚ s optimizmom. To predstavuje trojbodový nárast v porovnaní s prieskumom, ktorý sa uskutočnil v januári a februári pred ruskou agresiou voči Ukrajine.

Pozitívny obraz EÚ je v súčasnosti na úrovni 47 percent (39 percent Slovákov), čo je najvyššia úroveň od jesene 2009. Neutrálne vníma EÚ 36 percent Európanov aj Slovákov a 16 percent ju vníma negatívne (25 percent Slovákov). Okrem toho, 49 percent Európanov (44 percent Slovákov) má tendenciu dôverovať skôr EÚ, zatiaľ čo 34 percent má sklony dôverovať skôr svojej národnej vláde (18 percent Slovákov).

Európania v prieskume potvrdili silnú podporu reakcií EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine. Najpriaznivejší ohlas zaznamenala humanitárna podpora EÚ (92 percent) a prijímanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou (90 percent). Až 78 percent Európanov podporuje hospodárske sankcie, ktoré EÚ zaviedla voči ruskej vláde, podnikom a jednotlivcom a 68 percent opýtaných podporuje financovanie dodávok a distribúcie vojenského vybavenia na Ukrajinu.

S tým, že vojna na Ukrajine mala vážne ekonomické dôsledky pre členské krajiny súhlasí 88 percent Európanov a 90 percent Slovákov. A kým osobné finančné problémy v súvislosti s vojnou na Ukrajine hlási 62 percent Európanov, na Slovensku je to 76 percent opýtaných.

V oblasti energetiky väčšina občanov EÚ (87 percent) súhlasí s tým, že EÚ by mala investovať do obnoviteľných zdrojov energie rovnako ako znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie a rýchlo naplniť zásobníky plynu v krajinách EÚ (86 percent). Okrem toho sa 85 percent respondentov domnieva, že zvyšovanie energetickej účinnosti zníži závislosť od producentov energie mimo EÚ; 83 percent opýtaných je za to, aby členské štáty EÚ nakupovali energiu z iných krajín spoločne v snahe získať lepšiu cenu.

Podľa prieskumu 78 percent respondentov uviedlo, že už prijali opatrenia na zníženie spotreby energie alebo že tak plánujú urobiť v blízkej budúcnosti.

Pozitívne hodnotenie stavu európskeho hospodárstva sa od začiatku roka 2022 znížilo o päť percentuálnych bodov a dosahuje 40 percent. Nadpolovičná väčšina respondentov (51 percent) si myslí, že stav európskeho hospodárstva je v súčasnosti zlý.

Znížilo sa aj pozitívne hodnotenie stavu národného hospodárstva jednotlivých členských krajín, a to o päť percentuálnych bodov na 34 percenta. Približne 64 percent respondentov považuje stav národného hospodárstva svojej krajiny za zlý a 53 percent očakáva, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch ešte zhorší.

Zvýšila sa však podpora euru a dosiahla historicky najvyššiu úroveň - 80 percent v eurozóne a 72 percent v EÚ.

Viac ako polovica Európanov (56 percent) si myslí, že na súčasné hospodárske výzvy dokáže účinne reagovať multimiliardový ozdravný balík pomoc EÚ budúcej generácie (NGEU).

Na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ došlo k nárastu obáv súvisiacich s infláciou a dodávkami energie. Rastúce ceny, infláciu a vyššie životné náklady v EÚ za najväčší problém považuje 34 percent Európanov a 46 percent Slovákov. Na druhom meste v poradí obáv sú dodávky energie a tiež neistá medzinárodná situácia (28 percent). Na Slovensku sa o dodávky energií obáva 40 percent opýtaných situácia vo svete trápi 30 percent respondentov.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)