Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum sa zameral na viac ako 26.000 ľudí v 27 členských štátoch EÚ a jeho výsledky budú podkladom pre hodnotenie vplyvu novej legislatívy.
Autor TASR
Brusel 27. septembra (TASR) - Väčšina Európanov sa domnieva, že digitalizácia cestovných dokladov je dôležitým krokom na urýchlenie postupov na hraniciach, zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie cestovania. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia (EK) informuje spravodajca TASR.
Eurobarometer o digitalizácii cestovných dokladov a uľahčení cestovania skúmal názory občanov EÚ o cezhraničnom cestovaní a zavedení a možnom používaní digitálnych cestovných dokladov. Komisia si prieskum objednala s ohľadom na pripravovaný návrh o digitalizácii cestovných dokladov a uľahčení cestovania.
Prieskumu sa zameral na viac ako 26.000 ľudí v 27 členských štátoch EÚ a jeho výsledky budú podkladom pre hodnotenie vplyvu novej legislatívy.
Pre 68 percent Európanov je digitalizácia cestovných dokladov dôležitým krokom na urýchlenie hraničných kontrol, zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie cestovania. Len 23 percent opýtaných by uprednostnilo aplikáciu pre každý členský štát EÚ, ktorú by si stiahli v závislosti od krajiny, do ktorej alebo z ktorej cestujú.
Veľká väčšina Európanov (77 percent, 83 percent Slovákov) považuje za dôležité, aby EÚ prijala opatrenia na zmiernenie prekážok pri cestovaní do schengenského priestoru alebo mimo neho a rovnaký počet opýtaných (85 percent Slovákov) chce urýchlenie hraničných kontrol, nástupu na palubu lietadla či odovzdanie batožiny. Za zvýšenie bezpečnosti na hraničných priechodoch sa vyslovilo 81 percent respondentov (91 percent Slovákov).
Podľa prieskumu 36 percent občanov krajín EÚ (57 percent Slovákov) v najbližšej budúcnosti očakáva, že budú cestovať v rámci schengenského priestoru alebo mimo neho raz alebo viackrát ročne, 59 percent opýtaných neplánuje cestovať do zahraničia alebo maximálne raz za rok. Za posledných päť rokov najviac vycestovaní za hranice mali občania Luxemburska, Slovinska a Cypru, Slováci sa spolu s Írmi v tejto tabuľke ocitli na 10 mieste (56 percent). Pre 69 percent Slovákov hlavným dôvodom vycestovania za hranice bola turistika.
Pri otázke o rozdieloch medzi cestovaním v rámci schengenskej zóny a mimo nej sa Európania najviac sťažujú na dlhé rady na hraniciach s krajinami mimo Schengenu (38 percent Slovákov) a na meškanie leteckých spojov s týmito krajinami (29 percent Slovákov).
Prieskum sa zameral aj na otázku koľko občanov EÚ žije v inej členskej krajine. Najviac ich je v Luxembursku (55 percent), tretiu priečku od konca obsadili Slováci a Bulhari (3 percentá), po Rumunoch a Litovčanoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurobarometer o digitalizácii cestovných dokladov a uľahčení cestovania skúmal názory občanov EÚ o cezhraničnom cestovaní a zavedení a možnom používaní digitálnych cestovných dokladov. Komisia si prieskum objednala s ohľadom na pripravovaný návrh o digitalizácii cestovných dokladov a uľahčení cestovania.
Prieskumu sa zameral na viac ako 26.000 ľudí v 27 členských štátoch EÚ a jeho výsledky budú podkladom pre hodnotenie vplyvu novej legislatívy.
Pre 68 percent Európanov je digitalizácia cestovných dokladov dôležitým krokom na urýchlenie hraničných kontrol, zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie cestovania. Len 23 percent opýtaných by uprednostnilo aplikáciu pre každý členský štát EÚ, ktorú by si stiahli v závislosti od krajiny, do ktorej alebo z ktorej cestujú.
Veľká väčšina Európanov (77 percent, 83 percent Slovákov) považuje za dôležité, aby EÚ prijala opatrenia na zmiernenie prekážok pri cestovaní do schengenského priestoru alebo mimo neho a rovnaký počet opýtaných (85 percent Slovákov) chce urýchlenie hraničných kontrol, nástupu na palubu lietadla či odovzdanie batožiny. Za zvýšenie bezpečnosti na hraničných priechodoch sa vyslovilo 81 percent respondentov (91 percent Slovákov).
Podľa prieskumu 36 percent občanov krajín EÚ (57 percent Slovákov) v najbližšej budúcnosti očakáva, že budú cestovať v rámci schengenského priestoru alebo mimo neho raz alebo viackrát ročne, 59 percent opýtaných neplánuje cestovať do zahraničia alebo maximálne raz za rok. Za posledných päť rokov najviac vycestovaní za hranice mali občania Luxemburska, Slovinska a Cypru, Slováci sa spolu s Írmi v tejto tabuľke ocitli na 10 mieste (56 percent). Pre 69 percent Slovákov hlavným dôvodom vycestovania za hranice bola turistika.
Pri otázke o rozdieloch medzi cestovaním v rámci schengenskej zóny a mimo nej sa Európania najviac sťažujú na dlhé rady na hraniciach s krajinami mimo Schengenu (38 percent Slovákov) a na meškanie leteckých spojov s týmito krajinami (29 percent Slovákov).
Prieskum sa zameral aj na otázku koľko občanov EÚ žije v inej členskej krajine. Najviac ich je v Luxembursku (55 percent), tretiu priečku od konca obsadili Slováci a Bulhari (3 percentá), po Rumunoch a Litovčanoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
