Európania sú voči snahám riešiť korupciu skeptickí; iba 45 percent opýtaných uviedlo, že vie, kde majú korupciu nahlásiť.
Autor TASR
Brusel 17. júla (TASR) - Výsledky júlového prieskumu Eurobarometra ukázali, že 64 percent Európanov si myslí, že korupcia je neprijateľná a že ju ako problém vníma až 82 percent Slovákov. Informuje o tom spravodajca TASR.
Podľa prieskumu 72 percent Európanov (73 percent Slovákov) zastáva názor, že je neprijateľné dať dary arôzne láskavosti v snahe získať niečo od verejnej správy. Proti peňažným úplatkom sa vyslovilo 83 percent Európanov.
Od roku 2022 možno pozorovať nárast korupcie vo verejnej správe, o čom svedčí aj fakt, že 70 percent Európanov považuje korupciu vo svojej krajine za rozšírenú - 74 percent respondentov verí, že v ich krajine existuje korupcia v národných verejných inštitúciách a 73 percent tvrdí, že ide o miestne alebo regionálne verejné inštitúcie.
Až 60 percent respondentov odpovedalo, že korupcia je súčasťou podnikateľskej kultúry v ich krajine a 57 percent opýtaných si myslí, že úzke prepojenie medzi podnikaním a politikou vedie ku korupcii. Politiku s korupciou spája 81 percent Slovákov.
Európania sú voči snahám riešiť korupciu skeptickí; iba 45 percent opýtaných uviedlo, že vie, kde majú korupciu nahlásiť. Tridsať percent respondentov tvrdí, že nahlásenie by bolo zbytočné, pretože zodpovedné osoby nebudú potrestané a 28 percent ľudí tvrdí, že tí, ktorí korupciu nahlásia, nie sú chránení.
Viac než polovica (60 percent) verí, že snahy národných vlád bojovať proti korupcii sú neúčinné, a len 35 percent si myslí, že opatrenia proti korupcii sa uplatňujú nestranne a bez postranných úmyslov.
Otom, že existuje dostatok úspešných trestných stíhaní, ktoré odrádzajú ľudí od korupcie, je presvedčených 32 percent respondentov a len 29 percent Európanov si myslí, že transparentnosť a dohľad nad financovaním politických strán je v ich krajine dostatočná.
Z celkového počtu 1021 respondentov na Slovensku až 82 percent verí, že korupcia je rozšíreným problémom, pričom 45 percent je presvedčených, že miera korupcie sa za posledné tri roky zvýšila. Korupcia má podľa 59 percent Slovákov podobu dávania a brania úplatkov či zneužívania moci na osobný prospech politickým stranám, pre 56 percent to platí pre politikov na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a 44 percent Slovákov si to myslí o úradníkoch.
Podľa prieskumu 57 percent Slovákov tvrdí, že korupcia neovplyvňuje ich každodenný život a 37 percent je presvedčených o opaku. Až 70 percent opýtaných tvrdí, že prípady korupcie na vysokej úrovni nie sú dostatočne stíhané a 72 percent zastáva názor, že protekcionizmus a korupcia sú prekážkou obchodnej súťaže.
Za najdôležitejšie dôvody či prekážky, prečo ľudia nenahlasujú prípady korupcie, 47 percent Slovákov uviedlo "ťažkosť niečo dokázať", pričom 30 percent si myslí, že nahlásení nebudú potrestaní, a 28 percent verí, že je to z dôvodu nedostatočnej ochrany oznamovateľov korupcie.
Pri otázke, komu Slováci v prípade nahlásenia korupcie najviac dôverujú, uviedlo 61 percent opýtaných políciu a len 24 percent justičné orgány.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa prieskumu 72 percent Európanov (73 percent Slovákov) zastáva názor, že je neprijateľné dať dary arôzne láskavosti v snahe získať niečo od verejnej správy. Proti peňažným úplatkom sa vyslovilo 83 percent Európanov.
Od roku 2022 možno pozorovať nárast korupcie vo verejnej správe, o čom svedčí aj fakt, že 70 percent Európanov považuje korupciu vo svojej krajine za rozšírenú - 74 percent respondentov verí, že v ich krajine existuje korupcia v národných verejných inštitúciách a 73 percent tvrdí, že ide o miestne alebo regionálne verejné inštitúcie.
Až 60 percent respondentov odpovedalo, že korupcia je súčasťou podnikateľskej kultúry v ich krajine a 57 percent opýtaných si myslí, že úzke prepojenie medzi podnikaním a politikou vedie ku korupcii. Politiku s korupciou spája 81 percent Slovákov.
Európania sú voči snahám riešiť korupciu skeptickí; iba 45 percent opýtaných uviedlo, že vie, kde majú korupciu nahlásiť. Tridsať percent respondentov tvrdí, že nahlásenie by bolo zbytočné, pretože zodpovedné osoby nebudú potrestané a 28 percent ľudí tvrdí, že tí, ktorí korupciu nahlásia, nie sú chránení.
Viac než polovica (60 percent) verí, že snahy národných vlád bojovať proti korupcii sú neúčinné, a len 35 percent si myslí, že opatrenia proti korupcii sa uplatňujú nestranne a bez postranných úmyslov.
Otom, že existuje dostatok úspešných trestných stíhaní, ktoré odrádzajú ľudí od korupcie, je presvedčených 32 percent respondentov a len 29 percent Európanov si myslí, že transparentnosť a dohľad nad financovaním politických strán je v ich krajine dostatočná.
Z celkového počtu 1021 respondentov na Slovensku až 82 percent verí, že korupcia je rozšíreným problémom, pričom 45 percent je presvedčených, že miera korupcie sa za posledné tri roky zvýšila. Korupcia má podľa 59 percent Slovákov podobu dávania a brania úplatkov či zneužívania moci na osobný prospech politickým stranám, pre 56 percent to platí pre politikov na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a 44 percent Slovákov si to myslí o úradníkoch.
Podľa prieskumu 57 percent Slovákov tvrdí, že korupcia neovplyvňuje ich každodenný život a 37 percent je presvedčených o opaku. Až 70 percent opýtaných tvrdí, že prípady korupcie na vysokej úrovni nie sú dostatočne stíhané a 72 percent zastáva názor, že protekcionizmus a korupcia sú prekážkou obchodnej súťaže.
Za najdôležitejšie dôvody či prekážky, prečo ľudia nenahlasujú prípady korupcie, 47 percent Slovákov uviedlo "ťažkosť niečo dokázať", pričom 30 percent si myslí, že nahlásení nebudú potrestaní, a 28 percent verí, že je to z dôvodu nedostatočnej ochrany oznamovateľov korupcie.
Pri otázke, komu Slováci v prípade nahlásenia korupcie najviac dôverujú, uviedlo 61 percent opýtaných políciu a len 24 percent justičné orgány.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)