Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum: Väčšina v EÚ považuje podporu duševného zdravia za dôležitú
Autor TASR
Brusel 9. októbra (TASR) - Takmer 90 percent Európanov považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra o duševnom zdraví, ktorého výsledky zverejnila v pondelok Európska komisia.
Prieskum zverejnený v predvečer Svetového dňa duševného zdravia tiež ukázal, že menej ako polovica respondentov si myslí, že ľudia s duševnými problémami majú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickou chorobou, informuje spravodajca TASR.
Podľa prieskumu vykonanom na vzorke 26.501 respondentov vo veku od 15 rokov zo všetkých 27 členských štátov EÚ sa 46 percent opýtaných za posledných dvanásť mesiacov (42 percent Slovákov) stretlo s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie či úzkosti. Z toho 54 percent opýtaných (59 percent Slovákov) s problémami v oblasti duševného zdravia nedostala pomoc odborníka.
Výsledky Eurobarometra potvrdili, že pandémia koronavírusu, ruská agresia na Ukrajine, klimatická kríza a iné spoločenské a hospodárske tlaky, zhoršili už aj tak nepriaznivý stav duševného zdravia v Európe. Väčšina respondentov odpovedala, že nedávne svetové udalosti ovplyvnili ich duševné zdravie "mierne" (44 percent, 39 percent Slovákov) alebo "do veľkej miery" (18 percent, 30 percent Slovákov).
Až 60 percent respondentov a 52 percent Slovákov si myslí, že najdôležitejšími faktormi na dosiahnutie dobrého duševného zdravia sú životné podmienky, po ktorých nasleduje finančné zabezpečenie (53 percent, 50 percent Slovákov). Približne tretina Európanov verí, že kontakt s prírodou a zelenými plochami a tiež spánkové návyky (35 percent), fyzická aktivita (34 percent) a sociálny kontakt (33 percent) sú kľúčovými prispievateľmi k dobrému duševnému zdraviu.
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa veľká väčšina respondentov domnieva, že využívanie sociálnych médií môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie mladých ľudí.
Pokiaľ ide o otázku, ako môže EÚ najviac prispieť k zlepšeniu duševného zdravia Európanov, najväčší podiel respondentov vybral zlepšenie celkovej kvality života (45 percent, 58 percent Slovákov), potom zlepšenie prístupu k diagnostike, liečbe a starostlivosti o pacientov s duševnými problémami a ich podpora (37 percent, 29 percent Slovákov) a podpora duševného zdravia najzraniteľnejších (35 percent, 39 percent Slovákov).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Prieskum zverejnený v predvečer Svetového dňa duševného zdravia tiež ukázal, že menej ako polovica respondentov si myslí, že ľudia s duševnými problémami majú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickou chorobou, informuje spravodajca TASR.
Podľa prieskumu vykonanom na vzorke 26.501 respondentov vo veku od 15 rokov zo všetkých 27 členských štátov EÚ sa 46 percent opýtaných za posledných dvanásť mesiacov (42 percent Slovákov) stretlo s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie či úzkosti. Z toho 54 percent opýtaných (59 percent Slovákov) s problémami v oblasti duševného zdravia nedostala pomoc odborníka.
Výsledky Eurobarometra potvrdili, že pandémia koronavírusu, ruská agresia na Ukrajine, klimatická kríza a iné spoločenské a hospodárske tlaky, zhoršili už aj tak nepriaznivý stav duševného zdravia v Európe. Väčšina respondentov odpovedala, že nedávne svetové udalosti ovplyvnili ich duševné zdravie "mierne" (44 percent, 39 percent Slovákov) alebo "do veľkej miery" (18 percent, 30 percent Slovákov).
Až 60 percent respondentov a 52 percent Slovákov si myslí, že najdôležitejšími faktormi na dosiahnutie dobrého duševného zdravia sú životné podmienky, po ktorých nasleduje finančné zabezpečenie (53 percent, 50 percent Slovákov). Približne tretina Európanov verí, že kontakt s prírodou a zelenými plochami a tiež spánkové návyky (35 percent), fyzická aktivita (34 percent) a sociálny kontakt (33 percent) sú kľúčovými prispievateľmi k dobrému duševnému zdraviu.
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa veľká väčšina respondentov domnieva, že využívanie sociálnych médií môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie mladých ľudí.
Pokiaľ ide o otázku, ako môže EÚ najviac prispieť k zlepšeniu duševného zdravia Európanov, najväčší podiel respondentov vybral zlepšenie celkovej kvality života (45 percent, 58 percent Slovákov), potom zlepšenie prístupu k diagnostike, liečbe a starostlivosti o pacientov s duševnými problémami a ich podpora (37 percent, 29 percent Slovákov) a podpora duševného zdravia najzraniteľnejších (35 percent, 39 percent Slovákov).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
