Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obyvatelia 16 členských štátov, vrátane Slovenska, sa cítia najviac vystavení extrémnym prejavom počasia ako sú búrky, suchá a horúčavy. K týmto obavám sa hlási 42 percent Slovákov.
Autor TASR
Brusel 30. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok zverejnila výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer. Podľa neho sa občania EÚ najviac cítia vystavení rizikám spojeným so zmenou klímy, ale aj bezpečnostným a sociálnym rizikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Prieskum zisťoval názory ľudí z 27 členských štátov na informovanosť o rizikách katastrof, ktoré by ich mohli postihnúť, pripravenosť čeliť im a na dôveru záchranným službám a úradom.
Pokiaľ ide o osobnú zraniteľnosť, respondenti v celej Únii tvrdia, že sa cítia byť ohrození hlavne pri extrémnych prejavoch počasia (38 percent), zdravotných krízach (27 percent) a záplavách (26 percent). Hrozieb kybernetických zločinov sa obáva 23 percent opýtaných, politického alebo geopolitického napätia 22 percent respondentov a 21 percent ľudí narušenia kritickej infraštruktúry (výpadky elektriny, prerušenie dodávok plynu či pitnej vody.
Obyvatelia 16 členských štátov, vrátane Slovenska, sa cítia najviac vystavení extrémnym prejavom počasia ako sú búrky, suchá a horúčavy. K týmto obavám sa hlási 42 percent Slovákov.
Najviac ohrození lesnými požiarmi sa cítia ľudia v Portugalsku a na Cypre, povodní sa najviac boja v Bulharsku. Vo Švédsku, Dánsku a Česku sú na prvom mieste obáv kybernetické hrozby. V Nemecku politické alebo geopolitické napätie, v Estónsku narušenie kritickej infraštruktúry a vo Fínsku zdravotné krízy.
Takmer 40 percent opýtaných nemá čas ani finančné prostriedky na prípravu na katastrofy či mimoriadne situácie.
Na úrovni EÚ takmer dve tretiny respondentov potrebujú viac informácií, aby sa mohli pripraviť na katastrofy a krízy. Viac ako tretina občanov má problém nájsť relevantné informácie od verejných orgánov. Takmer polovica Európanov tvrdí, že by použili národné médiá.
Až 70 percent občanov EÚ potvrdilo, že dôveruje informáciám od verejných orgánov a pohotovostných služieb v oblasti, kde žijú. A 58 percent respondentov potvrdilo, že za posledný rok čítali, videli alebo počuli informácie o rizikách katastrof. Takmer polovica opýtaných sa cíti dobre informovaná o rizikách katastrof, druhá polovica tvrdí, že nemá dosť informácií.
Prieskum naznačil, že ľudia sa pri zvládaní katastrofy spoliehajú viac na členov rodiny a priateľov, ako na pohotovostné služby, mimovládne organizácie a miestne či vládne orgány.
Informácie o rizikách katastrof pri cestách do inej krajiny EÚ vie nájsť 47 percent Európanov, rovnaké percento opýtaných však nevie, kde takéto informácie nájsť.
Podľa prieskumu 47 percent občanov EÚ má k dispozícii baterku alebo sviečky. Pre ostatné opatrenia pripravenosti sú percentá nižšie - 36 percent respondentov má domácu lekárničku pre prípad núdze, 29 percent núdzovú zásobu balených nápojov alebo potravín, 20 percent má núdzové zásoby vody na varenie a hygienu alebo rádio na batérie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Prieskum zisťoval názory ľudí z 27 členských štátov na informovanosť o rizikách katastrof, ktoré by ich mohli postihnúť, pripravenosť čeliť im a na dôveru záchranným službám a úradom.
Pokiaľ ide o osobnú zraniteľnosť, respondenti v celej Únii tvrdia, že sa cítia byť ohrození hlavne pri extrémnych prejavoch počasia (38 percent), zdravotných krízach (27 percent) a záplavách (26 percent). Hrozieb kybernetických zločinov sa obáva 23 percent opýtaných, politického alebo geopolitického napätia 22 percent respondentov a 21 percent ľudí narušenia kritickej infraštruktúry (výpadky elektriny, prerušenie dodávok plynu či pitnej vody.
Obyvatelia 16 členských štátov, vrátane Slovenska, sa cítia najviac vystavení extrémnym prejavom počasia ako sú búrky, suchá a horúčavy. K týmto obavám sa hlási 42 percent Slovákov.
Najviac ohrození lesnými požiarmi sa cítia ľudia v Portugalsku a na Cypre, povodní sa najviac boja v Bulharsku. Vo Švédsku, Dánsku a Česku sú na prvom mieste obáv kybernetické hrozby. V Nemecku politické alebo geopolitické napätie, v Estónsku narušenie kritickej infraštruktúry a vo Fínsku zdravotné krízy.
Takmer 40 percent opýtaných nemá čas ani finančné prostriedky na prípravu na katastrofy či mimoriadne situácie.
Na úrovni EÚ takmer dve tretiny respondentov potrebujú viac informácií, aby sa mohli pripraviť na katastrofy a krízy. Viac ako tretina občanov má problém nájsť relevantné informácie od verejných orgánov. Takmer polovica Európanov tvrdí, že by použili národné médiá.
Až 70 percent občanov EÚ potvrdilo, že dôveruje informáciám od verejných orgánov a pohotovostných služieb v oblasti, kde žijú. A 58 percent respondentov potvrdilo, že za posledný rok čítali, videli alebo počuli informácie o rizikách katastrof. Takmer polovica opýtaných sa cíti dobre informovaná o rizikách katastrof, druhá polovica tvrdí, že nemá dosť informácií.
Prieskum naznačil, že ľudia sa pri zvládaní katastrofy spoliehajú viac na členov rodiny a priateľov, ako na pohotovostné služby, mimovládne organizácie a miestne či vládne orgány.
Informácie o rizikách katastrof pri cestách do inej krajiny EÚ vie nájsť 47 percent Európanov, rovnaké percento opýtaných však nevie, kde takéto informácie nájsť.
Podľa prieskumu 47 percent občanov EÚ má k dispozícii baterku alebo sviečky. Pre ostatné opatrenia pripravenosti sú percentá nižšie - 36 percent respondentov má domácu lekárničku pre prípad núdze, 29 percent núdzovú zásobu balených nápojov alebo potravín, 20 percent má núdzové zásoby vody na varenie a hygienu alebo rádio na batérie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
