Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Až 65 percent Európanov si myslí, že znečistenie ovzdušia by sa malo riešiť najmä na medzinárodnej úrovni.
Autor TASR
Brusel 24. októbra (TASR) - Znečistené ovzdušie negatívne vplýva na zdravie a životné prostredie. Myslí si to väčšina Európanov aj Slovákov, podľa ktorých priemysel, verejné orgány a zamestnávatelia musia urobiť viac pre zlepšenie kvality ovzdušia. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, o ktorom informuje spravodajca TASR.
Prieskum sa uskutočnil medzi 21. marcom a 20. aprílom 2022 na vzorke 26.509 respondentov v členských krajinách EÚ. Podľa neho sa 62 percent Slovákov necíti dostatočne dobre informovaných o kvalite ovzdušia v ich krajine.
Väčšina Európanov aj obyvateľov SR si myslí, že zdravotné problémy, ako sú choroby dýchacích ciest (89 percent), astma (88 percent) a kardiovaskulárne choroby (83 percent), sú v ich krajinách spôsobené znečistením ovzdušia. Obávajú sa aj environmentálnych problémov spôsobených znečistením ovzdušia na vodné plochy, ako sú acidifikácia (voda sa stáva kyslejšou) a eutrofizácia (nadmerné množstvá živín vo vode vedúce k premnoženiu rias).
Na úrovni EÚ 47 percent respondentov zastáva názor, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila, čo si myslí aj 43 percent Slovákov.
Prieskum odhalil, že občanom chýbajú informácie o problémoch s kvalitou ovzdušia v ich krajine. Väčšina Európanov je nedostatočne informovaná o existujúcich normách EÚ pre kvalitu ovzdušia, keďže o nich počula len 27 percent a na Slovensku iba 23 percent respondentov.
Napriek tomu veľká väčšina respondentov (67 percent), ktorí poznajú normy EÚ pre kvalitu ovzdušia, tvrdí, že by sa mali posilniť. Najviac ľudí zastáva tento názor v Grécku, na Malte a na Slovensku (cez 82 percent).
Až 65 percent Európanov si myslí, že znečistenie ovzdušia by sa malo riešiť najmä na medzinárodnej úrovni.
Väčšina Európanov si tiež myslí, že veľké priemyselné zariadenia, výrobcovia energie z fosílnych palív, verejné orgány a zamestnávatelia nerobia dosť pre podporu dobrej kvality ovzdušia.
Prieskum naznačil, že respondenti tento rok s väčšou pravdepodobnosťou sami podnikli nejaké kroky na zníženie emisií ako v roku 2019. Najčastejšou metódou bolo používanie verejnej dopravy, cyklistika, chôdza a výmena domácich prístrojov za energeticky účinnejšie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Prieskum sa uskutočnil medzi 21. marcom a 20. aprílom 2022 na vzorke 26.509 respondentov v členských krajinách EÚ. Podľa neho sa 62 percent Slovákov necíti dostatočne dobre informovaných o kvalite ovzdušia v ich krajine.
Väčšina Európanov aj obyvateľov SR si myslí, že zdravotné problémy, ako sú choroby dýchacích ciest (89 percent), astma (88 percent) a kardiovaskulárne choroby (83 percent), sú v ich krajinách spôsobené znečistením ovzdušia. Obávajú sa aj environmentálnych problémov spôsobených znečistením ovzdušia na vodné plochy, ako sú acidifikácia (voda sa stáva kyslejšou) a eutrofizácia (nadmerné množstvá živín vo vode vedúce k premnoženiu rias).
Na úrovni EÚ 47 percent respondentov zastáva názor, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila, čo si myslí aj 43 percent Slovákov.
Prieskum odhalil, že občanom chýbajú informácie o problémoch s kvalitou ovzdušia v ich krajine. Väčšina Európanov je nedostatočne informovaná o existujúcich normách EÚ pre kvalitu ovzdušia, keďže o nich počula len 27 percent a na Slovensku iba 23 percent respondentov.
Napriek tomu veľká väčšina respondentov (67 percent), ktorí poznajú normy EÚ pre kvalitu ovzdušia, tvrdí, že by sa mali posilniť. Najviac ľudí zastáva tento názor v Grécku, na Malte a na Slovensku (cez 82 percent).
Až 65 percent Európanov si myslí, že znečistenie ovzdušia by sa malo riešiť najmä na medzinárodnej úrovni.
Väčšina Európanov si tiež myslí, že veľké priemyselné zariadenia, výrobcovia energie z fosílnych palív, verejné orgány a zamestnávatelia nerobia dosť pre podporu dobrej kvality ovzdušia.
Prieskum naznačil, že respondenti tento rok s väčšou pravdepodobnosťou sami podnikli nejaké kroky na zníženie emisií ako v roku 2019. Najčastejšou metódou bolo používanie verejnej dopravy, cyklistika, chôdza a výmena domácich prístrojov za energeticky účinnejšie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
