Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

Eurokomisia má usmernenia pre krajiny EÚ ohľadom režimu na hraniciach

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Cieľom usmernení je chrániť zdravie občanov, zaistiť správne zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí musia cestovať, a zabezpečiť, aby zostali k dispozícii základné tovary a služby.

Brusel 16. marca (TASR) - Európska komisia (EK) predložila v pondelok členským štátom EÚ usmernenia o opatreniach na riadenie štátnych hraníc, týkajúcich sa zdravia v súvislosti s krízovou situáciou, ktorú predstavuje ochorenie COVID-19.

Cieľom usmernení je chrániť zdravie občanov, zaistiť správne zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí musia cestovať, a zabezpečiť, aby zostali k dispozícii základné tovary a služby.

Eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakidisová a eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová predstavili tieto usmernenia ministrom zdravotníctva a vnútorných vecí Európskej únie počas spoločnej videokonferencie, ktoré sa začala predpoludním o 11.00 h SEČ.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v správe pre médiá upozornila, že opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu budú účinné iba vtedy, ak budú koordinované na európskej úrovni.

"Musíme prijať mimoriadne opatrenia na ochranu zdravia našich občanov. Zabezpečme však, aby sa na vnútornom trhu EÚ aj naďalej pohyboval tovar a základné služby. To je jediný spôsob, ako zabrániť nedostatku lekárskeho vybavenia alebo potravín," vysvetlila šéfka exekutívy EÚ. A spresnila, že nejde len o hospodársky problém, lebo jednotný trh je kľúčovým nástrojom európskej solidarity.

V usmerneniach Európskej komisie sa ustanovujú zásady integrovaného prístupu k účinnému riadeniu hraníc s cieľom chrániť zdravie a zároveň zachovať integritu vnútorného trhu.

Ľudia identifikovaní ako ohrození šírením choroby COVID-19 by mali mať prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti buď v krajine, do ktorej pricestovali, alebo v krajine, z ktorej sa chystajú odísť. Toto by malo byť koordinované medzi krajinami, ktorých sa to týka.

Každý, kto vstupuje na územie členského štátu EÚ, môže byť podrobený zdravotným kontrolám aj bez zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach Únie. Rozdiel medzi bežnými zdravotnými kontrolami a hraničnými kontrolami spočíva v možnosti zamietnuť vstup do krajiny jednotlivým osobám. Chorým by sa nemal odoprieť vstup do krajiny, ale mal by sa im poskytnúť prístup k zdravotnej starostlivosti.

Členské štáty môžu opätovne zaviesť kontroly na vnútroschengenských hraniciach z dôvodov verejnej politiky, ktorá môže v extrémne kritických situáciách zahŕňať aj verejné zdravie.

Takéto hraničné kontroly by sa však mali organizovať, aby sa zabránilo výskytu väčšieho množstva osôb (dlhé rady) na hraniciach, čo môže zvýšiť šírenie koronavírusu. Členské štáty by mali koordinovať vykonávanie zdravotných kontrol iba na jednej strane hraníc.

Všetky hraničné kontroly by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom a s ohľadom na zdravie ľudí. Členské štáty musia vždy prijať svojich vlastných občanov a obyvateľov s trvalým pobytom a mali by uľahčovať tranzit ďalších občanov a obyvateľov EÚ, ktorí sa vracajú do svojej domovskej krajiny. Voči cudzím štátnym príslušníkom môžu prijať opatrenia v podobe samostatnej izolácie, ak také požiadavky zavedú aj voči svojim vlastným občanom.

Členské štáty by mali uľahčiť prechod cezhraničných pracovníkov, najmä (ale nielen) tých, čo pôsobia v sektore zdravotníctva a potravinárstva a služieb (starostlivosť o deti a starších ľudí).

EK chce zachovať voľný obeh tovaru na jednotnom trhu, čo považuje za rozhodujúce pre udržanie dostupnosti základných tovarov, ako sú zásoby potravín - vrátane hospodárskych zvierat či dôležitého lekárskeho a ochranného vybavenia.

Cieľom EK je, aby kontrolné opatrenia na hraniciach nespôsobili vážne narušenie dodávateľských reťazcov či toku základných služieb všeobecného záujmu a neohrozili národné ekonomiky a hospodárstvo EÚ ako celku.

Členské štáty by preto na hraničných priechodoch mali určiť prioritné pruhy pre strategickú nákladnú dopravu, napríklad v podobe "zelených pruhov".

Záujem EK je zachovať aj bezpečný pohyb pracovníkov v doprave vrátane vodičov nákladných vozidiel a vlakov, pilotov a posádok lietadiel. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) neexistuje dôkaz, že potraviny sú zdrojom alebo prenášačom ochorenia COVID-19.

Spravodajca TASR Jaromír Novak