Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh EK prerokujú členské štáty na zasadnutí Rady EÚ.
Autor TASR
Brusel 7. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla odporúčanie koncepcie kritickej infraštruktúry, ktoré posilní koordináciu EÚ v reakcii na pokusy o jej narušenie. Informuje o tom spravodajca TASR.
EK spresnila, že geopolitický kontext je nestály, pričom nejde len o vojnu Ruska proti Ukrajine, hybridné útoky alebo sabotáže voči plynovodom. Občania, podniky a orgány v EÚ sa spoliehajú na kritickú infraštruktúru z dôvodu základných služieb, ktoré im poskytujú.
Bezprostredne po sabotáži na plynovodoch Nord Stream EK navrhla zlepšiť koordináciu reakcie na incidenty a krízy. Osobitná skupina EÚ – NATO pre odolnosť kritickej infraštruktúry, ktorá bola zriadená v marci 2023, predstavila koncom júna hodnotiacu správu, v ktorej mapuje bezpečnostné výzvy a predkladá cielené odporúčania na posilnenie odolnosti kritickej infraštruktúry. Štvrtkový návrh dopĺňa krízové nástroje na úrovni EÚ ako aj existujúcu koncepciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a protokol EÚ na boj proti hybridným hrozbám.
Koncepcia má tri hlavné ciele v reakcii na významný incident v oblasti kritickej infraštruktúry: zlepšiť spoločné situačné povedomie o incidente v členských štátoch, jeho pôvodu a dôsledkov; zaistiť koordinovanú komunikáciu s verejnosťou a zabezpečiť účinnú reakciu spoluprácou medzi členskými štátmi s príslušnými inštitúciami, čo umožní rýchle obnovenie základných služieb.
Podľa stanoviska EK sa koncepcia môže uplatniť, keď incident má rušivý vplyv na šesť alebo viac členských štátov alebo keď incident má rušivý vplyv v dvoch a viacerých členských štátoch a je potrebná včasná koordinácia reakcie na úrovni EÚ.
V koncepcii sa stanovuje napríklad podpora dotknutých členských štátov prostredníctvom výmeny informácií, organizácia stretnutí expertov, vypracovanie správ o situačnej informovanosti a koordinácia reakcie a komunikácie s verejnosťou.
Koordinovaná reakcia môže zahŕňať aj technickú podporu iných členských štátov alebo inštitúcií EÚ, ak o to dotknuté štáty požiadajú.
Pre všetkých zúčastnených aktérov sa plánujú kontaktné miesta pre záležitosti koncepcie kritickej infraštruktúry. Členské štáty postihnuté významným incidentom v oblasti kritickej infraštruktúry poskytnú predsedníctvu v Rade EÚ a EK relevantné informácie o incidente.
Návrh EK prerokujú členské štáty na zasadnutí Rady EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
EK spresnila, že geopolitický kontext je nestály, pričom nejde len o vojnu Ruska proti Ukrajine, hybridné útoky alebo sabotáže voči plynovodom. Občania, podniky a orgány v EÚ sa spoliehajú na kritickú infraštruktúru z dôvodu základných služieb, ktoré im poskytujú.
Bezprostredne po sabotáži na plynovodoch Nord Stream EK navrhla zlepšiť koordináciu reakcie na incidenty a krízy. Osobitná skupina EÚ – NATO pre odolnosť kritickej infraštruktúry, ktorá bola zriadená v marci 2023, predstavila koncom júna hodnotiacu správu, v ktorej mapuje bezpečnostné výzvy a predkladá cielené odporúčania na posilnenie odolnosti kritickej infraštruktúry. Štvrtkový návrh dopĺňa krízové nástroje na úrovni EÚ ako aj existujúcu koncepciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a protokol EÚ na boj proti hybridným hrozbám.
Koncepcia má tri hlavné ciele v reakcii na významný incident v oblasti kritickej infraštruktúry: zlepšiť spoločné situačné povedomie o incidente v členských štátoch, jeho pôvodu a dôsledkov; zaistiť koordinovanú komunikáciu s verejnosťou a zabezpečiť účinnú reakciu spoluprácou medzi členskými štátmi s príslušnými inštitúciami, čo umožní rýchle obnovenie základných služieb.
Podľa stanoviska EK sa koncepcia môže uplatniť, keď incident má rušivý vplyv na šesť alebo viac členských štátov alebo keď incident má rušivý vplyv v dvoch a viacerých členských štátoch a je potrebná včasná koordinácia reakcie na úrovni EÚ.
V koncepcii sa stanovuje napríklad podpora dotknutých členských štátov prostredníctvom výmeny informácií, organizácia stretnutí expertov, vypracovanie správ o situačnej informovanosti a koordinácia reakcie a komunikácie s verejnosťou.
Koordinovaná reakcia môže zahŕňať aj technickú podporu iných členských štátov alebo inštitúcií EÚ, ak o to dotknuté štáty požiadajú.
Pre všetkých zúčastnených aktérov sa plánujú kontaktné miesta pre záležitosti koncepcie kritickej infraštruktúry. Členské štáty postihnuté významným incidentom v oblasti kritickej infraštruktúry poskytnú predsedníctvu v Rade EÚ a EK relevantné informácie o incidente.
Návrh EK prerokujú členské štáty na zasadnutí Rady EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
