Pri nedostatkoch v spôsobilostiach boli zdôraznené tri priority: doplnenie zásob, nahradenie starých zbraňových systémov zo sovietskej éry a posilnenie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany.
Autor TASR
Brusel 18. mája (TASR) - Európska komisia (EK) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v stredu v Bruseli predložili analýzu medzier v investíciách do európskej obrany a navrhli ďalšie opatrenia a kroky potrebné na posilnenie európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Cieľom analýzy je pomôcť členským štátom eurobloku investovať spoločne do obrany, lepšie a "európskym spôsobom" a vybudovať silnejšiu Európu v oblasti obrany. Zameriava sa na spoločné nákupy vojenskej techniky, strategické obranné programovanie a podporu európskej priemyselnej základne, vrátane posilnenia európskeho obranného výskumu a vývoja a posilnenia Európskeho obranného fondu (EDF).
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti obrany majú zároveň zaistiť spravodlivejšie rozdelenie záťaže v rámci transatlantickej vojenskej spolupráce a efektívnejšie európske príspevky v rámci NATO.
Na základe analýzy medzier v investíciách do obrany, ktorú vykonala Európska obranná agentúra, EK upozornila na tri hlavné nedostatky: výdavky na obranu, medzery v obrannom priemysle a medzery v obranných spôsobilostiach.
V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu členské štáty EÚ už oznámili zvýšenie výdavkov na obranu v nadchádzajúcich rokoch o ďalších takmer 200 miliárd eur. Tento vývoj prichádza po rokoch znižovania investícií do obrany - od roku 1999 do roku 2021 sa kombinované výdavky EÚ na obranu zvýšili o 20 percent v porovnaní so 66 percentami v prípade USA, 292 percentami v prípade Ruska a 592 percentami v prípade Číny. EK upozornila, že bez koordinovaného prístupu hrozí zvýšenie výdavkov, čo povedie k ďalšej fragmentácii investícií.
Nedostatky obranného priemyslu sa prejavujú v tom, že dopyt je roztrieštený, priemysel zostáva štruktúrovaný podľa národných hraníc, najmä mimo sektoru letectva a rakiet. Niektoré kľúčové obranné zariadenia sú závislé od zahraničia a európska obranná priemyselná a technologická základňa pre ne neponúka domáce riešenia.
Pri nedostatkoch v spôsobilostiach boli zdôraznené tri priority: doplnenie zásob, nahradenie starých zbraňových systémov zo sovietskej éry a posilnenie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany. EK navrhuje pracovať aj na množstve špecifických strategických strednodobých až dlhodobých spôsobilostí v oblasti vzdušnej, pozemnej, námornej, vesmírnej a kybernetickej obrany.
S cieľom podporiť odstránenie uvedených nedostatkov EK a Borrell stanovili súbor opatrení určených na posilnenie európskeho obranného dopytu prostredníctvom spoločného obstarávania a na posilnenie ponuky prostredníctvom opatrení zameraných na podporu domácich priemyselných výrobných kapacít.
V krátkodobom časovom horizonte bude zriadená pracovná skupina pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany, ktorá bude spolupracovať s členskými štátmi na koordinácii a odstraňovaní konfliktov medzi ich krátkodobými potrebami obstarávania. EK chce vyčleniť 500 miliónov eur z rozpočtu EÚ počas dvoch rokov, aby podnietila členské štáty riešiť potreby obrany spoločne.
EK v priebehu tohto roka predloží nariadenie o Európskom programe obranných investícií (EDIP) a stanoví podmienky pre členské štáty na vytvorenie európskych konzorcií obranných spôsobilostí (EDCC). Zároveň navrhne postupný posun smerom k spoločnému obrannému plánovaniu EÚ a obstarávaniu, čo umožní lepšie definovať priority a spôsobilostí, na ktoré sa treba zamerať.
EK tiež pripraví akčný plán na posilnenie kapacity európskeho obranného priemyslu čo sa týka aj jeho prístupu ku kritickým surovinám.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Cieľom analýzy je pomôcť členským štátom eurobloku investovať spoločne do obrany, lepšie a "európskym spôsobom" a vybudovať silnejšiu Európu v oblasti obrany. Zameriava sa na spoločné nákupy vojenskej techniky, strategické obranné programovanie a podporu európskej priemyselnej základne, vrátane posilnenia európskeho obranného výskumu a vývoja a posilnenia Európskeho obranného fondu (EDF).
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti obrany majú zároveň zaistiť spravodlivejšie rozdelenie záťaže v rámci transatlantickej vojenskej spolupráce a efektívnejšie európske príspevky v rámci NATO.
Na základe analýzy medzier v investíciách do obrany, ktorú vykonala Európska obranná agentúra, EK upozornila na tri hlavné nedostatky: výdavky na obranu, medzery v obrannom priemysle a medzery v obranných spôsobilostiach.
V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu členské štáty EÚ už oznámili zvýšenie výdavkov na obranu v nadchádzajúcich rokoch o ďalších takmer 200 miliárd eur. Tento vývoj prichádza po rokoch znižovania investícií do obrany - od roku 1999 do roku 2021 sa kombinované výdavky EÚ na obranu zvýšili o 20 percent v porovnaní so 66 percentami v prípade USA, 292 percentami v prípade Ruska a 592 percentami v prípade Číny. EK upozornila, že bez koordinovaného prístupu hrozí zvýšenie výdavkov, čo povedie k ďalšej fragmentácii investícií.
Nedostatky obranného priemyslu sa prejavujú v tom, že dopyt je roztrieštený, priemysel zostáva štruktúrovaný podľa národných hraníc, najmä mimo sektoru letectva a rakiet. Niektoré kľúčové obranné zariadenia sú závislé od zahraničia a európska obranná priemyselná a technologická základňa pre ne neponúka domáce riešenia.
Pri nedostatkoch v spôsobilostiach boli zdôraznené tri priority: doplnenie zásob, nahradenie starých zbraňových systémov zo sovietskej éry a posilnenie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany. EK navrhuje pracovať aj na množstve špecifických strategických strednodobých až dlhodobých spôsobilostí v oblasti vzdušnej, pozemnej, námornej, vesmírnej a kybernetickej obrany.
S cieľom podporiť odstránenie uvedených nedostatkov EK a Borrell stanovili súbor opatrení určených na posilnenie európskeho obranného dopytu prostredníctvom spoločného obstarávania a na posilnenie ponuky prostredníctvom opatrení zameraných na podporu domácich priemyselných výrobných kapacít.
V krátkodobom časovom horizonte bude zriadená pracovná skupina pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany, ktorá bude spolupracovať s členskými štátmi na koordinácii a odstraňovaní konfliktov medzi ich krátkodobými potrebami obstarávania. EK chce vyčleniť 500 miliónov eur z rozpočtu EÚ počas dvoch rokov, aby podnietila členské štáty riešiť potreby obrany spoločne.
EK v priebehu tohto roka predloží nariadenie o Európskom programe obranných investícií (EDIP) a stanoví podmienky pre členské štáty na vytvorenie európskych konzorcií obranných spôsobilostí (EDCC). Zároveň navrhne postupný posun smerom k spoločnému obrannému plánovaniu EÚ a obstarávaniu, čo umožní lepšie definovať priority a spôsobilostí, na ktoré sa treba zamerať.
EK tiež pripraví akčný plán na posilnenie kapacity európskeho obranného priemyslu čo sa týka aj jeho prístupu ku kritickým surovinám.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)