Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schengen je spoločná zodpovednosť, ktorá si vyžaduje angažovanosť nás všetkých, opísala situáciu eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.
Autor TASR
Brusel 24. mája (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok predložila správu o stave Schengenu za rok 2022. Je to prvýkrát, čo eurokomisia predkladá takúto správu, informuje spravodajca TASR.
Dokument je súčasťou iniciatívy EK na posilnenie správy schengenského priestoru prostredníctvom každoročného podávania správ o jeho stave, stanovenia priorít na nasledujúci rok a monitorovania pokroku dosiahnutého na konci daného roka.
Správa o stave Schengenu bude slúžiť ako základ pre diskusie poslancov Európskeho parlamentu a ministrov vnútra EÚ na schengenskom fóre 2. júna a na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre Schengen 10. júna.
Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová v tejto súvislosti uviedla, že Európania si cenia slobodu pohybovať sa, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch. Najnovšie krízy a výzvy podľa nej ukázali, že túto slobodu nemožno považovať za samozrejmosť. "Budeme aj naďalej spoločne pracovať na plnení priorít stanovených v správe o stave Schengenu a na riadení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby fungovala účinnejšie a integrovanejšie. Schengen je spoločná zodpovednosť, ktorá si vyžaduje angažovanosť nás všetkých," opísala situáciu.
Správa o stave Schengenu za rok 2022 je východiskovým bodom nového výročného schengenského cyklu. Tento cyklus zabezpečuje pravidelné "preskúmanie stavu" Schengenu, ktoré umožňuje včas identifikovať problémy, aby sa zabezpečila spoločná zodpovednosť a podporilo prijímanie vhodných opatrení.
Nový schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, ktorý EK navrhla v júni 2021 a ktorý nedávno prijala Rada EÚ, bude zohrávať kľúčovú úlohu v novom modeli správy schengenského priestoru.
V utorňajšej správe EK stanovila zoznam prioritných opatrení na roky 2022 – 2023, ktoré sa majú riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Ide napríklad o zavedenie novej IT architektúry a interoperability pre riadenie hraníc, plné využívanie nástrojov cezhraničnej spolupráce, zabezpečenie systematických kontrol všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach, zabezpečenie toho, aby agentúra Frontex dosiahla plný potenciál svojho mandátu, zrušenie dlhotrvajúcich kontrol na vnútorných hraniciach a tiež prijatie revidovaného Kódexu schengenských hraníc.
Eurokomisia takisto pripomenula význam dobudovania schengenského priestoru a vyzvala členské štáty (Rada EÚ), aby prijali rozhodnutia, ktoré umožnia Chorvátsku, ako aj Rumunsku a Bulharsku stať sa súčasťou Schengenu, keďže už splnili všetky kritériá. To isté sa bude vzťahovať – po úspešnom ukončení procesu schengenského hodnotenia – aj na Cyprus.
V správe EK sa uvádzajú aj priority vyplývajúce zo schengenských hodnotení. Tie sa v súčasnosti vzťahujú na riadenie vonkajších hraníc, policajnú spoluprácu, návratovú politiku, Schengenský informačný systém, vízovú politiku a ochranu údajov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Dokument je súčasťou iniciatívy EK na posilnenie správy schengenského priestoru prostredníctvom každoročného podávania správ o jeho stave, stanovenia priorít na nasledujúci rok a monitorovania pokroku dosiahnutého na konci daného roka.
Správa o stave Schengenu bude slúžiť ako základ pre diskusie poslancov Európskeho parlamentu a ministrov vnútra EÚ na schengenskom fóre 2. júna a na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre Schengen 10. júna.
Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová v tejto súvislosti uviedla, že Európania si cenia slobodu pohybovať sa, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch. Najnovšie krízy a výzvy podľa nej ukázali, že túto slobodu nemožno považovať za samozrejmosť. "Budeme aj naďalej spoločne pracovať na plnení priorít stanovených v správe o stave Schengenu a na riadení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby fungovala účinnejšie a integrovanejšie. Schengen je spoločná zodpovednosť, ktorá si vyžaduje angažovanosť nás všetkých," opísala situáciu.
Správa o stave Schengenu za rok 2022 je východiskovým bodom nového výročného schengenského cyklu. Tento cyklus zabezpečuje pravidelné "preskúmanie stavu" Schengenu, ktoré umožňuje včas identifikovať problémy, aby sa zabezpečila spoločná zodpovednosť a podporilo prijímanie vhodných opatrení.
Nový schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, ktorý EK navrhla v júni 2021 a ktorý nedávno prijala Rada EÚ, bude zohrávať kľúčovú úlohu v novom modeli správy schengenského priestoru.
V utorňajšej správe EK stanovila zoznam prioritných opatrení na roky 2022 – 2023, ktoré sa majú riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Ide napríklad o zavedenie novej IT architektúry a interoperability pre riadenie hraníc, plné využívanie nástrojov cezhraničnej spolupráce, zabezpečenie systematických kontrol všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach, zabezpečenie toho, aby agentúra Frontex dosiahla plný potenciál svojho mandátu, zrušenie dlhotrvajúcich kontrol na vnútorných hraniciach a tiež prijatie revidovaného Kódexu schengenských hraníc.
Eurokomisia takisto pripomenula význam dobudovania schengenského priestoru a vyzvala členské štáty (Rada EÚ), aby prijali rozhodnutia, ktoré umožnia Chorvátsku, ako aj Rumunsku a Bulharsku stať sa súčasťou Schengenu, keďže už splnili všetky kritériá. To isté sa bude vzťahovať – po úspešnom ukončení procesu schengenského hodnotenia – aj na Cyprus.
V správe EK sa uvádzajú aj priority vyplývajúce zo schengenských hodnotení. Tie sa v súčasnosti vzťahujú na riadenie vonkajších hraníc, policajnú spoluprácu, návratovú politiku, Schengenský informačný systém, vízovú politiku a ochranu údajov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
