Hlavné úsilie EÚ je zamerané na schopnosť lepšie predvídať a čo najskôr zistiť riziká pre verejné zdravie, lepšie krízové plánovanie a rýchlejšie a účinnejšie spoločné reakcie.
Autor TASR
Brusel 16. júna (TASR) - Európska komisia (EK) predložila v utorok večer oznámenie o prvých ponaučeniach z pandémie ochorenia COVID-19 z uplynulých 18 mesiacov. Tieto ponaučenia tvoria základ zlepšených opatrení proti koronakríze na úrovni Európskej únie i vnútroštátnej úrovni.
Hlavné úsilie EÚ je zamerané na schopnosť lepšie predvídať a čo najskôr zistiť riziká pre verejné zdravie, lepšie krízové plánovanie a rýchlejšie a účinnejšie spoločné reakcie.
Správa EK o prvých ponaučeniach z pandémie koronavírusu bude tvoriť podklad pre rokovania lídrov na júnovom summite EÚ (24. – 25. 6.). Predložia ju na posúdenie aj Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Konkrétne výsledky eurokomisia predstaví v druhej polovici roka 2021.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Hlavné úsilie EÚ je zamerané na schopnosť lepšie predvídať a čo najskôr zistiť riziká pre verejné zdravie, lepšie krízové plánovanie a rýchlejšie a účinnejšie spoločné reakcie.
Desať ponaučení ukazuje, čo treba vylepšiť a čo možno v budúcnosti robiť lepšie:
– vytvoriť spoľahlivý globálny zdravotný dohľad a zlepšený systém zberu informácií o pandémiách v Európe – nový a vylepšený európsky systém zberu informácií o pandémiách začne fungovať v roku 2021;
– koordinovanejšie vedecké odporúčania uľahčia prijímanie politických rozhodnutí i komunikáciu s verejnosťou – EÚ do konca roka 2021 vymenuje hlavného epidemiológa EÚ;
– nepretržité investície, kontroly a preskúmania – EK by mala každoročne vypracovať správu o stave pripravenosti;
– EÚ by mala zaviesť rámec na vyhlásenie núdzového pandemického stavu v Únii a súbor nástrojov pre krízové situácie;
– koordinované opatrenia v Európe by sa mali stať reflexom a európska zdravotná únia by sa mala stať realitou ešte do konca tohto roka;
– potreba verejno-súkromných partnerstiev a silnejších dodávateľských reťazcov, ktoré zabezpečia tok kritického vybavenia a liekov. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) bude pripravený vykonávať svoju činnosť začiatkom roka 2022 a nástroj EÚ FAB by mal zaručiť stálu kapacitu Únie vyrábať 500 až 700 miliónov dávok vakcín ročne;
– potreba celoeurópskej koncepcie a vytvorenie širokej platformy EÚ pre multicentrické klinické skúšanie;
– nepretržité a intenzívnejšie investície do systémov zdravotníctva, čo znamená podporu pre členské štáty, aby posilnili celkovú odolnosť svojich systémov zdravotnej starostlivosti;
– prevencia pandémií, pripravenosť a reakcie na ne musia byť hlavnou prioritou Európy a EÚ by mala aj naďalej zastávať vedúcu pozíciu v globálnej reakcii na pandémie i pri posilňovaní celosvetovej zdravotnej bezpečnostnej architektúry;
– potreba vyvinúť koordinovanejšiu a premyslenejšiu koncepciu boja proti lživým tvrdeniam a dezinformáciám v oblasti zdravia.
– vytvoriť spoľahlivý globálny zdravotný dohľad a zlepšený systém zberu informácií o pandémiách v Európe – nový a vylepšený európsky systém zberu informácií o pandémiách začne fungovať v roku 2021;
– koordinovanejšie vedecké odporúčania uľahčia prijímanie politických rozhodnutí i komunikáciu s verejnosťou – EÚ do konca roka 2021 vymenuje hlavného epidemiológa EÚ;
– nepretržité investície, kontroly a preskúmania – EK by mala každoročne vypracovať správu o stave pripravenosti;
– EÚ by mala zaviesť rámec na vyhlásenie núdzového pandemického stavu v Únii a súbor nástrojov pre krízové situácie;
– koordinované opatrenia v Európe by sa mali stať reflexom a európska zdravotná únia by sa mala stať realitou ešte do konca tohto roka;
– potreba verejno-súkromných partnerstiev a silnejších dodávateľských reťazcov, ktoré zabezpečia tok kritického vybavenia a liekov. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) bude pripravený vykonávať svoju činnosť začiatkom roka 2022 a nástroj EÚ FAB by mal zaručiť stálu kapacitu Únie vyrábať 500 až 700 miliónov dávok vakcín ročne;
– potreba celoeurópskej koncepcie a vytvorenie širokej platformy EÚ pre multicentrické klinické skúšanie;
– nepretržité a intenzívnejšie investície do systémov zdravotníctva, čo znamená podporu pre členské štáty, aby posilnili celkovú odolnosť svojich systémov zdravotnej starostlivosti;
– prevencia pandémií, pripravenosť a reakcie na ne musia byť hlavnou prioritou Európy a EÚ by mala aj naďalej zastávať vedúcu pozíciu v globálnej reakcii na pandémie i pri posilňovaní celosvetovej zdravotnej bezpečnostnej architektúry;
– potreba vyvinúť koordinovanejšiu a premyslenejšiu koncepciu boja proti lživým tvrdeniam a dezinformáciám v oblasti zdravia.
Správa EK o prvých ponaučeniach z pandémie koronavírusu bude tvoriť podklad pre rokovania lídrov na júnovom summite EÚ (24. – 25. 6.). Predložia ju na posúdenie aj Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Konkrétne výsledky eurokomisia predstaví v druhej polovici roka 2021.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)