Brusel 18. januára (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok prijala dve nové iniciatívy – Európsku stratégiu pre univerzity a návrh týkajúci sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Komisia spresnila, že európska spoločnosť potrebuje príspevok univerzít a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby mohla úspešnejšie čeliť výzvam, ako sú zmena klímy, digitálna transformácia a starnutie obyvateľstva. Sektor vysokého školstva má jedinečné postavenie vo vzdelávaní, výskume a inováciách, ktoré formujú udržateľné a odolné ekonomiky a pomáhajú vytvárať zelenšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu EÚ.

Eurokomisárka zodpovedná za vzdelávanie Marija Gabrielová odkázala, že tieto návrhy budú prínosom pre celý sektor vysokoškolského vzdelávania. Spresnila, že študenti potrebujú moderné nadnárodné univerzity, ktoré im ponúknu skutočne európsku študijnú dráhu a skúsenosti. "Sme pripravení spojiť sily s členskými štátmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Spoločne dokážeme priblížiť vzdelávania, výskum a inovácie ako službu spoločnosti. Aliancie európskych univerzít už fungujú, pričom do polovice roka 2024 chceme z európskeho rozpočtu podporiť až 60 aliancií európskych univerzít s viac ako 500 univerzitami po celej Európe," uviedla v správe pre médiá.

Európa má takmer 5000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, 17,5 milióna študentov a 1,35 milióna učiteľov v terciárnom vzdelávaní a 1,17 milióna výskumných pracovníkov. Nová stratégia chce umožniť všetkým univerzitám v Európe prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, rozvíjať sa a prispievať k odolnosti a obnove Európy.

Opatrenia na podporu univerzít majú štyri ciele: posilniť európsky rozmer vo vysokoškolskom vzdelávaní a výskume; konsolidovať univerzity ako "majáky" európskeho spôsobu života; umožniť univerzitám, aby sa stali kľúčovými aktérmi zmeny v spojenej zelenej a digitálnej transformácii a podporiť univerzity ako hnaciu silu úlohy a vedúceho postavenia EÚ vo svete.

Komisia chce umožniť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania užšiu a pravidelnejšiu spoluprácu, jednoduchšiu realizáciu spoločných nadnárodných vzdelávacích programov a činností, spájanie potenciálu a zdrojov či ponúkanie spoločných študijných programov. Pre členské štáty to znamená prijať potrebné opatrenia a vytvoriť vhodné podmienky na uľahčenie užšej a dlhodobej nadnárodnej spolupráce, účinnejšiu realizáciu spoločných vzdelávacích a výskumných činností a nástrojov Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania.

V praxi to zjednoduší prísun vedomostí, vytvoria sa tesnejšie väzby medzi vzdelávaním, výskumom a inovačnými priemyselnými komunitami.

Európsky rozmer vysokoškolského vzdelávania a výskumu bude do polovice roka 2024 podporený štyrmi hlavnými iniciatívami. Snahou je vytvoriť 60 združení európskych univerzít do polovice roka 2024 s viac ako 500 inštitúciami vysokoškolského vzdelávania s rozpočtom z programu Erasmus+ vo výške 1,1 miliardy eur na roky 2021 – 2027. Komisia sa chce dopracovať k právnemu štatútu združení inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby od roku 2022 mohli spájať svoje zdroje a kapacity formou pilotného projektu Erasmus+. To má kráčať ruka v ruke so znížením byrokracie pri realizácii spoločných programov a tvorbe spoločného európskeho vzdelania s uznanou hodnotou nadnárodných skúseností s vysokoškolským vzdelaním, ktoré študenti získajú. V neposlednom rade je snaha rozšíriť možnosti európskej študentskej karty a uľahčiť mobilitu na všetkých úrovniach zavedením európskeho študentského identifikátora pre všetkých mobilných študentov v roku 2022 a do polovice roka 2024 aj pre všetkých vysokoškolských študentov v Európe.

Obe iniciatívy ešte musia preveriť a schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.