Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozsiahla reforma poľského súdneho systému, ktorú pred štyrmi rokmi začala realizovať konzervatívna strana PiS, je v Bruseli vnímaná ako pokus podriadiť justičný systém politickej kontrole.
Autor TASR
Brusel 16. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) dôkladne preskúma, či nový poľský návrh zákona, ktorý zavádza nové disciplinárne opatrenia voči sudcom, neporušuje princíp nezávislosti justície. Oznámila to v pondelok EK.
Agentúra Reuters pripomenula, že na základe uvedeného návrhu zákona hrozia postihy sudcom, ktorí spochybňujú zákonnosť justičných reforiem alebo vymenovanie iného sudcu. Tieto postihy by mohli viesť až k vylúčeniu previnilcov zo sudcovského stavu.
Návrh legislatívy z dielne vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) bol poľskému parlamentu predložený 12. decembra.
V prípade jeho schválenia by sudcovia museli informovať svojich nadriadených o svojom prípadnom predchádzajúcom členstve v politickej strane, ako aj svojich činnostiach v rámci mimovládnych organizácií alebo aktivitách na sociálnych sieťach.
"Európska komisia dôkladne monitoruje situáciu v Poľsku a bude analyzovať navrhované právne predpisy z hľadiska nezávislosti súdnictva, najmä ich súlad s európskym právom," uviedol v pondelok hovorca EK Christian Wigand.
Zároveň pripomenul, že eurokomisia už v októbri zažalovala Poľsko na Súdnom dvore EÚ práve kvôli novému disciplinárnemu režimu pre sudcov.
Nový návrh zákona bol predložený len týždeň po tom, ako poľský najvyšší súd rozhodol, že nová Národná súdna rada (KRS), čiže orgán, ktorý odporúča prezidentovi vymenovať sudcov a ktorý bol zriadený po reformách justície kritizovaných Bruselom a opozíciou, neponúka záruky nezávislosti od politickej moci. Rozhodnutie najvyššieho súdu kopíruje verdikt Súdneho dvora EÚ z novembra tohto roku.
Rozsiahla reforma poľského súdneho systému, ktorú pred štyrmi rokmi začala realizovať konzervatívna strana PiS, je v Bruseli vnímaná ako pokus podriadiť justičný systém politickej kontrole.
Európska komisia začala v tejto veci proti Poľsku niekoľko právnych konaní o porušení právnych predpisov a aktivovala aj článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý v konečnom štádiu môže teoreticky viesť až k strate hlasovacieho práva pre Poľsko v Rade EÚ. K tomu však zrejme nedôjde, pretože takýto krok by si vyžadoval súhlas všetkých členských štátov EÚ. Maďarsko, ktoré má s Bruselom vlastné spory v oblasti právneho štátu, už pritom upozornilo, že by hlasovalo proti takémuto kroku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Agentúra Reuters pripomenula, že na základe uvedeného návrhu zákona hrozia postihy sudcom, ktorí spochybňujú zákonnosť justičných reforiem alebo vymenovanie iného sudcu. Tieto postihy by mohli viesť až k vylúčeniu previnilcov zo sudcovského stavu.
Návrh legislatívy z dielne vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) bol poľskému parlamentu predložený 12. decembra.
V prípade jeho schválenia by sudcovia museli informovať svojich nadriadených o svojom prípadnom predchádzajúcom členstve v politickej strane, ako aj svojich činnostiach v rámci mimovládnych organizácií alebo aktivitách na sociálnych sieťach.
"Európska komisia dôkladne monitoruje situáciu v Poľsku a bude analyzovať navrhované právne predpisy z hľadiska nezávislosti súdnictva, najmä ich súlad s európskym právom," uviedol v pondelok hovorca EK Christian Wigand.
Zároveň pripomenul, že eurokomisia už v októbri zažalovala Poľsko na Súdnom dvore EÚ práve kvôli novému disciplinárnemu režimu pre sudcov.
Nový návrh zákona bol predložený len týždeň po tom, ako poľský najvyšší súd rozhodol, že nová Národná súdna rada (KRS), čiže orgán, ktorý odporúča prezidentovi vymenovať sudcov a ktorý bol zriadený po reformách justície kritizovaných Bruselom a opozíciou, neponúka záruky nezávislosti od politickej moci. Rozhodnutie najvyššieho súdu kopíruje verdikt Súdneho dvora EÚ z novembra tohto roku.
Rozsiahla reforma poľského súdneho systému, ktorú pred štyrmi rokmi začala realizovať konzervatívna strana PiS, je v Bruseli vnímaná ako pokus podriadiť justičný systém politickej kontrole.
Európska komisia začala v tejto veci proti Poľsku niekoľko právnych konaní o porušení právnych predpisov a aktivovala aj článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý v konečnom štádiu môže teoreticky viesť až k strate hlasovacieho práva pre Poľsko v Rade EÚ. K tomu však zrejme nedôjde, pretože takýto krok by si vyžadoval súhlas všetkých členských štátov EÚ. Maďarsko, ktoré má s Bruselom vlastné spory v oblasti právneho štátu, už pritom upozornilo, že by hlasovalo proti takémuto kroku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
