V rámci júlového súboru prípadov nesplnenia povinnosti EK uzatvára 135 konaní, pri ktorých by sa problémy mohli vyriešiť s členskými štátmi bez potreby podniknúť ďalšie právne kroky.
Autor TASR
Brusel 14. júla (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok prijala výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ. Uvádzajú sa v nej opatrenia na presadzovanie práva, ktoré EK prijala vlani s cieľom zaručiť ochranu práv a slobôd jednotlivcov a podnikov v celej Únii. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia takisto zverejnila aj prehľad výsledkov jednotného trhu za rok 2022 týkajúci sa presadzovania práva, v ktorom opisuje, ako dobre funguje jednotný trh, a meria výkonnosť podľa jednotlivých oblastí politiky a členských štátov.
V rámci júlového súboru prípadov nesplnenia povinnosti EK uzatvára 135 konaní, pri ktorých by sa problémy mohli vyriešiť s členskými štátmi bez potreby podniknúť ďalšie právne kroky.
Ak sa vyskytnú problémy, EK úzko spolupracuje s členskými štátmi, aby ich čo najskôr vyriešila. V roku 2022 sa 96 percent konaní uzatvorilo predtým, ako sa dostali na súd. Zo správy však vyplýva, že eurokomisia v prípade potreby neváha prijať právne opatrenia – v roku 2022 začala 551 nových konaní vo veci nesplnenia povinnosti, a to voči všetkým členským štátom.
Slovensko vlani čelilo 15 novým právnym konaniam spojeným s porušením legislatívy EÚ, prevažne pre oneskorenú implementáciu dohodnutých smerníc. Šesť prípadov sa týkalo ochrany prírody, päť oblasti spravodlivosti a ľudských práv, dva oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a po jednom oblasti mobility a zdravia. V roku 2021 to bolo 25 prípadov a v roku 2020 spolu 34 konaní.
Cez projekt EU PILOT, čiže snahu rýchlejšie odpovedať na sťažnosti občanov a podnikov a predchádzať konaniam, malo Slovensko v roku 2022 deväť prípadov a muselo riešiť 32 nových sťažností na nedodržiavanie spoločnej legislatívy (35 v roku 2021 a 47 v roku 2020).
Z pohľadu žalôb podaných na Súdny dvor Slovensko vlani riešila iba dva prípady – nedostatočné riadenie environmentálneho hluku najmä pri diaľniciach a hlavných železničných tratiach a úbytok a nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho.
Minulý rok EK rozhodla o postúpení 35 vecí Súdnemu dvoru EÚ, čo sa týkalo všetkých členských krajín, Predstavuje to mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku (31 prípadov). V 17 konaniach, ktoré sa začali z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc, sa eurokomisia rozhodla požiadať Súdny dvor EÚ, aby dotknutému členskému štátu uložil finančné sankcie.
Vďaka opatreniam EK na presadzovanie práva sa podarilo opätovne zabezpečiť súlad s predpismi vo viacerých členských štátoch: v priebehu roka došlo k uzavretiu 489 právnych konaní v prípade nesplnenia povinnosti.
Komisia sa v roku 2022 intenzívnejšie snažila, aby sa porušovaniu predpisov zamedzilo. Členským štátom poskytovala včasnú podporu prostredníctvom praktických usmernení, stretnutí, odbornej prípravy a technickej pomoci. Spolupracovala s nimi vo viac ako 100 rôznych výboroch, expertných skupinách alebo seminároch s cieľom podporiť dobré vykonávanie práva EÚ.
Komisia uviedla, že pri presadzovaní pravidiel EÚ kládla dôraz na oblasti, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život občanov a podnikov. Viac ako polovica právnych postupov sa týkala životného prostredia, spravodlivosti a základných práv alebo jednotného trhu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia takisto zverejnila aj prehľad výsledkov jednotného trhu za rok 2022 týkajúci sa presadzovania práva, v ktorom opisuje, ako dobre funguje jednotný trh, a meria výkonnosť podľa jednotlivých oblastí politiky a členských štátov.
V rámci júlového súboru prípadov nesplnenia povinnosti EK uzatvára 135 konaní, pri ktorých by sa problémy mohli vyriešiť s členskými štátmi bez potreby podniknúť ďalšie právne kroky.
Ak sa vyskytnú problémy, EK úzko spolupracuje s členskými štátmi, aby ich čo najskôr vyriešila. V roku 2022 sa 96 percent konaní uzatvorilo predtým, ako sa dostali na súd. Zo správy však vyplýva, že eurokomisia v prípade potreby neváha prijať právne opatrenia – v roku 2022 začala 551 nových konaní vo veci nesplnenia povinnosti, a to voči všetkým členským štátom.
Slovensko vlani čelilo 15 novým právnym konaniam spojeným s porušením legislatívy EÚ, prevažne pre oneskorenú implementáciu dohodnutých smerníc. Šesť prípadov sa týkalo ochrany prírody, päť oblasti spravodlivosti a ľudských práv, dva oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a po jednom oblasti mobility a zdravia. V roku 2021 to bolo 25 prípadov a v roku 2020 spolu 34 konaní.
Cez projekt EU PILOT, čiže snahu rýchlejšie odpovedať na sťažnosti občanov a podnikov a predchádzať konaniam, malo Slovensko v roku 2022 deväť prípadov a muselo riešiť 32 nových sťažností na nedodržiavanie spoločnej legislatívy (35 v roku 2021 a 47 v roku 2020).
Z pohľadu žalôb podaných na Súdny dvor Slovensko vlani riešila iba dva prípady – nedostatočné riadenie environmentálneho hluku najmä pri diaľniciach a hlavných železničných tratiach a úbytok a nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho.
Minulý rok EK rozhodla o postúpení 35 vecí Súdnemu dvoru EÚ, čo sa týkalo všetkých členských krajín, Predstavuje to mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku (31 prípadov). V 17 konaniach, ktoré sa začali z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc, sa eurokomisia rozhodla požiadať Súdny dvor EÚ, aby dotknutému členskému štátu uložil finančné sankcie.
Vďaka opatreniam EK na presadzovanie práva sa podarilo opätovne zabezpečiť súlad s predpismi vo viacerých členských štátoch: v priebehu roka došlo k uzavretiu 489 právnych konaní v prípade nesplnenia povinnosti.
Komisia sa v roku 2022 intenzívnejšie snažila, aby sa porušovaniu predpisov zamedzilo. Členským štátom poskytovala včasnú podporu prostredníctvom praktických usmernení, stretnutí, odbornej prípravy a technickej pomoci. Spolupracovala s nimi vo viac ako 100 rôznych výboroch, expertných skupinách alebo seminároch s cieľom podporiť dobré vykonávanie práva EÚ.
Komisia uviedla, že pri presadzovaní pravidiel EÚ kládla dôraz na oblasti, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život občanov a podnikov. Viac ako polovica právnych postupov sa týkala životného prostredia, spravodlivosti a základných práv alebo jednotného trhu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)