Brusel 30. októbra (TASR) - Európska komisia v stredu predložila výročnú správu o pokroku v prístupových procesoch kandidátskych krajín. Oznámila, že nebude môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom, pokiaľ krajina nezmení svoje smerovanie. V správe tiež okrem iného vyzdvihla úsilie Ukrajiny a Moldavska o plnenie reforiem aj v náročnom prostredí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Tohtoročná správa podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) neobsahuje žiadne významné informácie alebo odporúčania.

Prístupový proces Gruzínska sa podľa EK fakticky zastavil z viacerých dôvodov. Okrem krokov gruzínskej vlády citovala prijatie legislatívy, ktorá požaduje od organizácií získavajúcich viac než 20 percent svojho financovania zo zahraničia zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti". EK spomenula aj "silne protieurópske naratívy" niektorých gruzínskych predstaviteľov.

Poukázala tiež na správy medzinárodných pozorovateľov o zastrašovaní voličov a procedurálnych nezrovnalostiach v sobotňajších parlamentných voľbách v Gruzínsku, v ktorých zvíťazila prorusky orientovaná vládnuca strana Gruzínsky sen a ktoré opozícia aj prezidentka považujú za zmanipulované.

EK tvrdí, že Gruzínsko potrebuje reformu volebného systému. Za prvoradý je teraz podľa nej "konštruktívny a inkluzívny dialóg naprieč politickým spektrom". V správe sa píše, že EÚ "zostáva zaviazaná ďalej prehĺbiť partnerstvo", no zároveň varuje, že "pokiaľ Gruzínsko nezmení súčasné smerovanie, Komisia nebude môcť zvážiť odporúčanie začať s ním (prístupové) rokovania".

Komisia taktiež poukázala na pokrok na Ukrajine a v Moldavsku, s ktorými EÚ otvorila prístupové rokovania ešte koncom júna. "Napriek pokroku v zásadných reformách je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie," uvádza správa v súvislosti s procesom na Ukrajine. V Moldavsku je podľa nej potrebné vyvinúť ďalšie úsilie potrebné na zbavenie oligarchov od politickej moci.

Európska komisia dodala, že "očakáva začatie rokovaní o klastroch, počínajúc základnými otázkami, čo najskôr v roku 2025" pre Ukrajinu aj Moldavsko, ak budú splnené podmienky. V tzv. klastroch sú združené jednotlivé kapitoly.

"V napätej geopolitickej situácii je viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby sme dokončili zjednotenie nášho kontinentu na základe rovnakých hodnôt demokracie a právneho štátu. V posledných rokoch sme už urobili veľký pokrok smerom k integrácii nových členských štátov. A rozšírenie zostane hlavnou prioritou novej Európskej komisie," uviedla vo vyhlásení jej šéfka Ursula von der Leyenová.

Okrem Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska sa hodnotiaca správa zaoberala aj krajinami Balkánskeho polostrova - Albánskom, Bosnou a Hercegovinou (BaH), Kosovom, Čiernou Horou, Srbskom, Severným Macedónskom - a aj Tureckom.

V polovici októbra sa v Luxembursku konalo druhé kolo medzivládnej konferencie medzi EÚ a Albánskom. Eurokomisia považuje za nevyhnutné, aby albánske úrady zintenzívnili tempo reforiem orientovaných na EÚ, najmä v oblasti právneho štátu.

Podobnú výzvu adresovala Severnému Macedónsku, ktoré musí pokračovať v reformách spadajúcich pod základný klaster - predovšetkým v otázkach súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

BaH zase preukázala hmatateľné výsledky napríklad v riadení migrácie alebo plnom zosúladení sa so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. Európska rada rozhodla otvoriť prístupové rokovania s Bosnou v marci 2024.

Eurokomisia zopakovala, že Srbsko splnilo kritériá na otvorenie tretieho klastra, ktorý sa týka konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu. Očakáva, že Srbsko v budúcom roku zrýchli úsilie o realizáciu reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ vo všetkých oblastiach. Osobitný dôraz kladie na právny štát, spomína však aj zastavenie dezinformácií a manipulácie so zahraničnými informáciami.

Najviac rokovacích kapitol má otvorených Čierna Hora. Júnová medzivládna konferencia podľa EK potvrdila, že krajina splnila priebežné hodnoty pre kapitoly právneho štátu. Okrem tejto oblasti je však potrebný ďalší pokrok aj v otázke súdnictva.