Očakáva sa, že španielske predsedníctvo v Rade EÚ predloží tieto návrhy na decembrovom summite EÚ v Bruseli.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 22. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu predložili návrhy na revíziu základnej legislatívy Európskej únie. Urobili tak v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy a v reakcii na bezprecedentné výzvy a viacnásobné krízy, ktorým čelí EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Parlament presadzuje reformy, ktoré podľa poslancov zvýšia schopnosť EÚ konať a posilnia vplyv občanov.
Medzi hlavné návrhy patrí zavedenie dvojkomorového systému a menej patových situácií v Rade EÚ prostredníctvom väčšieho počtu rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Europoslanci žiadajú plné právo EP iniciovať nové právne predpisy a právo spolurozhodovať o dlhodobom rozpočte EÚ.
Zákonodarcovia chcú tiež revíziu pravidiel upravujúcich zloženie Európskej komisie, ktorej budúci názov by mal znieť "európska exekutíva", vrátane voľby jej predsedu. Toho by mal po novom nominovať europarlament a potvrdiť Európska rada, čiže hlavy vlád a štátov členských krajín, čo je opačný postup ako v súčasnosti.
Podľa poslancov treba obmedziť počet eurokomisárov na 15, a to na princípe rotácie medzi členskými štátmi. Potrebné je tiež zaistiť možnosť, aby si predseda eurokomisie vybral svoj tím na základe politických preferencií so zreteľom na geografickú a demografickú rovnováhu medzi krajinami a zaviesť mechanizmus, ktorý umožní vysloviť nedôveru jednotlivým komisárom.
Medzi požiadavky členov EP patrí aj výrazné zvýšenie transparentnosti Rady EÚ (zasadnutia na úrovni ministrov) zverejňovaním pozícií členských štátov k legislatívnym otázkam a väčší vplyv občanov vďaka tomu, že Únia bude musieť vytvoriť vhodné mechanizmy účasti a že sa posilní úloha európskych politických strán.
Poslanci požadujú viac právomocí pre EÚ v otázkach životného prostredia, ako aj spoločné právomoci Únie v niektorých oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej právomoci členských štátov: verejné zdravie (cezhraničné ohrozenia zdravia, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva), civilná ochrana, priemysel a vzdelávanie.
Existujúce spoločné právomoci by sa mali ďalej rozvíjať v oblastiach energetiky, zahraničných vecí, vonkajšej bezpečnosti a obrany, politiky vonkajších hraníc a cezhraničnej infraštruktúry.
Správu o legislatívnych zmenách v EÚ, ktorú podporilo 305 poslancov, 276 bolo proti a 29 sa hlasovania zdržalo, pripravilo päť spoluspravodajcov z rôznych politických frakcií, zastupujúcich širokú väčšinu v europarlamente.
Prijatím tejto správy EP reaguje na očakávania občanov súvisiace s efektívnejšou a demokratickejšou Úniou, čo sa odzrkadlilo aj v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy.
Poslanci EP vyzvali členské štáty, aby tieto návrhy "bezodkladne a bez vyjednávania" predložili Európskej rade, teda hlavám vlád a štátov. Tie musia rozhodnúť o zvolaní konventu, ktorý sa zaoberá zmenami legislatívy o fungovaní EÚ, a to jednoduchou väčšinou.
Očakáva sa, že španielske predsedníctvo v Rade EÚ predloží tieto návrhy na decembrovom summite EÚ v Bruseli.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Parlament presadzuje reformy, ktoré podľa poslancov zvýšia schopnosť EÚ konať a posilnia vplyv občanov.
Medzi hlavné návrhy patrí zavedenie dvojkomorového systému a menej patových situácií v Rade EÚ prostredníctvom väčšieho počtu rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Europoslanci žiadajú plné právo EP iniciovať nové právne predpisy a právo spolurozhodovať o dlhodobom rozpočte EÚ.
Zákonodarcovia chcú tiež revíziu pravidiel upravujúcich zloženie Európskej komisie, ktorej budúci názov by mal znieť "európska exekutíva", vrátane voľby jej predsedu. Toho by mal po novom nominovať europarlament a potvrdiť Európska rada, čiže hlavy vlád a štátov členských krajín, čo je opačný postup ako v súčasnosti.
Podľa poslancov treba obmedziť počet eurokomisárov na 15, a to na princípe rotácie medzi členskými štátmi. Potrebné je tiež zaistiť možnosť, aby si predseda eurokomisie vybral svoj tím na základe politických preferencií so zreteľom na geografickú a demografickú rovnováhu medzi krajinami a zaviesť mechanizmus, ktorý umožní vysloviť nedôveru jednotlivým komisárom.
Medzi požiadavky členov EP patrí aj výrazné zvýšenie transparentnosti Rady EÚ (zasadnutia na úrovni ministrov) zverejňovaním pozícií členských štátov k legislatívnym otázkam a väčší vplyv občanov vďaka tomu, že Únia bude musieť vytvoriť vhodné mechanizmy účasti a že sa posilní úloha európskych politických strán.
Poslanci požadujú viac právomocí pre EÚ v otázkach životného prostredia, ako aj spoločné právomoci Únie v niektorých oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej právomoci členských štátov: verejné zdravie (cezhraničné ohrozenia zdravia, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva), civilná ochrana, priemysel a vzdelávanie.
Existujúce spoločné právomoci by sa mali ďalej rozvíjať v oblastiach energetiky, zahraničných vecí, vonkajšej bezpečnosti a obrany, politiky vonkajších hraníc a cezhraničnej infraštruktúry.
Správu o legislatívnych zmenách v EÚ, ktorú podporilo 305 poslancov, 276 bolo proti a 29 sa hlasovania zdržalo, pripravilo päť spoluspravodajcov z rôznych politických frakcií, zastupujúcich širokú väčšinu v europarlamente.
Prijatím tejto správy EP reaguje na očakávania občanov súvisiace s efektívnejšou a demokratickejšou Úniou, čo sa odzrkadlilo aj v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy.
Poslanci EP vyzvali členské štáty, aby tieto návrhy "bezodkladne a bez vyjednávania" predložili Európskej rade, teda hlavám vlád a štátov. Tie musia rozhodnúť o zvolaní konventu, ktorý sa zaoberá zmenami legislatívy o fungovaní EÚ, a to jednoduchou väčšinou.
Očakáva sa, že španielske predsedníctvo v Rade EÚ predloží tieto návrhy na decembrovom summite EÚ v Bruseli.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)