Brusel/Štrasburg 27. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu schválili konečnú podobu rozpočtu EÚ na rok 2025, pričom sa im pri rokovaniach s členskými štátmi podarilo presadiť väčšiu podporu pri riešení problémov v oblasti zdravia, humanitárnej pomoci, správy hraníc a klimatických opatrení. Informuje o tom spravodajca TASR.

Vyjednávači EP k dohode s Radou EÚ (členské krajiny) dospeli 16. novembra. Za rozpočet na rok 2025 zahlasovalo 418 poslancov, 185 bolo proti a 67 sa zdržalo hlasovania. Rada EÚ rozpočet schválila v pondelok (25.11). Budúcoročný rozpočet EÚ podpísala aj predsedníčka EP Roberta Metsolová.

Už počas revízie dlhodobého rozpočtu EÚ, vo februári tohto roku, EP zabezpečil viac peňazí pre Ukrajinu, čo sa podarilo zachovať aj v rozpočte na rok 2025.

Poslanci cez budúcoročný rozpočet zabezpečili aj financovanie nákladov na splatenie Európskeho plánu obnovy (EURI), ktoré sú takmer dvojnásobkom sumy pôvodne predpokladanej na rok 2025, a nešlo to na úkor základných programov, ako je Erasmus+ alebo výskum.

Poslanci presadili tiež zvýšenie zdrojov na základné programy. Vyjednali ďalších 230,7 milióna eur na kľúčové iniciatívy v oblasti výskumu, zdravia, vzdelávania, na podporu mladých poľnohospodárov, na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, krízové reakcie na prírodné katastrofy, opatrenia v oblasti klímy, humanitárnu pomoc, vojenská mobilitu a tiež na správu hraníc.

EP pripomenul, že okrem tohto dodatočného financovania prínosom pre rozpočet na rok 2025 budú aj peniaze pochádzajúce z predchádzajúcich úspor, to znamená 422 miliónov eur pre Erasmus+ a 20 miliónov eur pre vedecký program Horizont Európa.

Hlavný spravodajca EP pre spoločný rozpočet na rok 2025, rumunský poslanec Victor Negrescu spresnil, že tento rozpočet je s takmer 200 miliardami eur o šesť percent (desať miliárd eur) väčší ako bol rozpočet na rok 2024.

Belgický europoslanec a predseda Výboru EP pre rozpočet Johan Van Overtveldt v správe pre médiá uviedol, že budúcoročný rozpočet rieši naliehavé výzvy EÚ vrátane ruskej agresie proti Ukrajine, migračných tlakov, krízy na Blízkom východe, vplyvu prírodných katastrof a do značnej miery aj konkurencieschopnosť európskych ekonomík.

Viac ako 90 percent rozpočtu EÚ financuje aktivity a programy v členských krajinách EÚ a mimo nej. Peniaze idú napríklad na podporu regiónov, poľnohospodárov, vedy, vzdelávania, mimovládnych organizácií a podnikov. Rozpočet EÚ je primárne zameraný na investície.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)