Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dokument EP skonštatoval, že v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov.
Autor TASR
Brusel 25. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyjadril v stredu hlboké znepokojenie nad stavom slobody médií v Európskej únii a odsúdil násilie, prenasledovanie a nátlak, ktorým čelia novinári v členských štátoch EÚ.
Uznesenie, za ktoré sa vyslovilo 553 poslancov, 54 boli a 89 sa zdržalo hlasovania, upozornilo na "pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií". Poslancov znepokojuje najmä stav verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch EÚ, kde sa tieto médiá stali "príkladom provládnej propagandy".
Poslanci sa zhodli v názore, že kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie sú práve sloboda, pluralita a nezávislosť médií, ako aj bezpečnosť novinárov, ktoré majú zásadný význam aj z hľadiska demokratického fungovania EÚ. Schválený text upozorňuje, že "sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila", pričom pandémia ochorenia COVID-19 tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbila.
Dokument EP skonštatoval, že v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov. Podľa europoslancov je zavraždenie maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej a slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice tragickou ukážkou toho, akému nebezpečenstvu čelia v súčasnosti investigatívni novinári.
Parlament v tejto súvislosti vyzval verejne činné osoby, aby sa zdržali očierňovania novinárov, a pripomenul členským štátom ich zákonnú povinnosť vyšetriť všetky takéto útoky. Poslanci tiež vyzvali na poskytnutie dodatočnej ochrany ženám - novinárkam, ktoré považujú za obzvlášť zraniteľné.
Zákonodarcovia zároveň upozornili, že ak sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách príliš malého počtu ľudí, ohrozuje to pluralitu, čo sťažuje boj proti šíreniu dezinformácií. Parlament preto žiada krajiny EÚ, aby prijali opatrenia na zamedzenie nadmernej koncentrácii vlastníctva médií a na zaručenie transparentnosti.
Kritika poslancov sa týka aj nadmerného zasahovania vlád členských štátov do verejnej reklamy, pričom odkázali, že finančné prostriedky EÚ sa nemajú vynakladať na podporu štátom kontrolovaných médií a médií šíriacich politickú propagandu.
Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do svojej výročnej správy o situácii v oblasti právneho štátu v jednotlivých krajinách EÚ začlenila aj posúdenie transparentnosti vlastníctva médií, ako aj miery vplyvu súkromného sektora a vlády na médiá. Podľa poslancov by sa snahy o obmedzenie slobody a plurality médií mali považovať za závažné a systematické zneužívanie moci, čo je v rozpore so základnými hodnotami Únie.
V neposlednom rade poslanci požiadali vytvoriť silnejší právny rámec na prevenciu a boj proti množiacim sa nenávistným prejavom na internete, kde je vítaná intenzívnejšia spolupráca online platforiem a a orgánov činných v trestnom konaní.
Uznesenie, za ktoré sa vyslovilo 553 poslancov, 54 boli a 89 sa zdržalo hlasovania, upozornilo na "pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií". Poslancov znepokojuje najmä stav verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch EÚ, kde sa tieto médiá stali "príkladom provládnej propagandy".
Poslanci sa zhodli v názore, že kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie sú práve sloboda, pluralita a nezávislosť médií, ako aj bezpečnosť novinárov, ktoré majú zásadný význam aj z hľadiska demokratického fungovania EÚ. Schválený text upozorňuje, že "sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila", pričom pandémia ochorenia COVID-19 tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbila.
Dokument EP skonštatoval, že v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov. Podľa europoslancov je zavraždenie maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej a slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice tragickou ukážkou toho, akému nebezpečenstvu čelia v súčasnosti investigatívni novinári.
Parlament v tejto súvislosti vyzval verejne činné osoby, aby sa zdržali očierňovania novinárov, a pripomenul členským štátom ich zákonnú povinnosť vyšetriť všetky takéto útoky. Poslanci tiež vyzvali na poskytnutie dodatočnej ochrany ženám - novinárkam, ktoré považujú za obzvlášť zraniteľné.
Zákonodarcovia zároveň upozornili, že ak sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách príliš malého počtu ľudí, ohrozuje to pluralitu, čo sťažuje boj proti šíreniu dezinformácií. Parlament preto žiada krajiny EÚ, aby prijali opatrenia na zamedzenie nadmernej koncentrácii vlastníctva médií a na zaručenie transparentnosti.
Kritika poslancov sa týka aj nadmerného zasahovania vlád členských štátov do verejnej reklamy, pričom odkázali, že finančné prostriedky EÚ sa nemajú vynakladať na podporu štátom kontrolovaných médií a médií šíriacich politickú propagandu.
Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do svojej výročnej správy o situácii v oblasti právneho štátu v jednotlivých krajinách EÚ začlenila aj posúdenie transparentnosti vlastníctva médií, ako aj miery vplyvu súkromného sektora a vlády na médiá. Podľa poslancov by sa snahy o obmedzenie slobody a plurality médií mali považovať za závažné a systematické zneužívanie moci, čo je v rozpore so základnými hodnotami Únie.
V neposlednom rade poslanci požiadali vytvoriť silnejší právny rámec na prevenciu a boj proti množiacim sa nenávistným prejavom na internete, kde je vítaná intenzívnejšia spolupráca online platforiem a a orgánov činných v trestnom konaní.
