Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákonodarcovia od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území tak, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 13. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes schválil plán na zvýšenie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Návrh nariadenia je súčasťou boja EÚ proti klimatickým zmenám.
Legislatívny návrh Európskej komisie, na základe ktorého by malo dôjsť k vyrovnaniu produkcie a zachytávania emisií CO2 v sektore využívania pôdy, zmenám vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, podporilo 532 poslancov, 144 bolo proti a 20 sa zdržalo.
Zákonodarcovia od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území tak, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030 a parížskou klimatickou dohodou. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty produkovať pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy.
Ak absorpčná schopnosť pri využívaní pôdy a lesnom hospodárstve presiahne v prvých piatich rokoch množstvo emisií CO2 pochádzajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, členské štáty získajú kredity, ktoré môžu využiť pri dosahovaní cieľov v ďalšom päťročnom období.
Poslanci zároveň vyzvali členské štáty, aby podporovali rozvoj využívania produktov z vyťaženého dreva (drevený stavebný materiál alebo nábytok), lebo tiež prispievajú k zachytávaniu emisií CO2, nakoľko ukladajú uhlík absorbovaný stromami v priebehu ich rastu. Strop pre využívanie kreditov lesného hospodárstva v kategórii odumretého dreva by sa mal podľa EP zvýšiť z 3,5 percenta ako to navrhovala Európska komisia na sedem percent.
Podľa tohto legislatívneho návrhu členské štáty budú o svojich emisiách podávať výročné správy. Cieľom je vyvážiť produkované a zachytávané emisie pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy v dvoch päťročných obdobiach 2021-2025 a 2026-2030. Pokiaľ sa členskému štátu nepodarí naplniť svoje záväzky v niektorom z týchto období, vzniknutý rozdiel sa mu odpočíta z jeho emisných kvót.
Nemecký poslanec a spravodajca tohto uznesenia Norbert Lins upozornil, že ním vznikol základ pre všeobecné uznanie, ocenenie a podporu európskych lesov s cieľom implementovať parížsku dohodu. "Zavádzame prepracovaný systém započítavania, ktorý by mohol byť pre zvyšok sveta príkladom. Som presvedčený, že tento systém neohrozí obrovskú multifunkčnosť poľnohospodárstva a lesníctva," uviedol Lins.
K tejto otázke ešte musí prijať vlastnú vyjednávaciu pozíciu Rada EÚ (členské štáty), až potom bude možné rozbehnúť rokovania o konečnom znení novej legislatívy.
Legislatívny návrh Európskej komisie, na základe ktorého by malo dôjsť k vyrovnaniu produkcie a zachytávania emisií CO2 v sektore využívania pôdy, zmenám vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, podporilo 532 poslancov, 144 bolo proti a 20 sa zdržalo.
Zákonodarcovia od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území tak, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030 a parížskou klimatickou dohodou. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty produkovať pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy.
Ak absorpčná schopnosť pri využívaní pôdy a lesnom hospodárstve presiahne v prvých piatich rokoch množstvo emisií CO2 pochádzajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, členské štáty získajú kredity, ktoré môžu využiť pri dosahovaní cieľov v ďalšom päťročnom období.
Poslanci zároveň vyzvali členské štáty, aby podporovali rozvoj využívania produktov z vyťaženého dreva (drevený stavebný materiál alebo nábytok), lebo tiež prispievajú k zachytávaniu emisií CO2, nakoľko ukladajú uhlík absorbovaný stromami v priebehu ich rastu. Strop pre využívanie kreditov lesného hospodárstva v kategórii odumretého dreva by sa mal podľa EP zvýšiť z 3,5 percenta ako to navrhovala Európska komisia na sedem percent.
Podľa tohto legislatívneho návrhu členské štáty budú o svojich emisiách podávať výročné správy. Cieľom je vyvážiť produkované a zachytávané emisie pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy v dvoch päťročných obdobiach 2021-2025 a 2026-2030. Pokiaľ sa členskému štátu nepodarí naplniť svoje záväzky v niektorom z týchto období, vzniknutý rozdiel sa mu odpočíta z jeho emisných kvót.
Nemecký poslanec a spravodajca tohto uznesenia Norbert Lins upozornil, že ním vznikol základ pre všeobecné uznanie, ocenenie a podporu európskych lesov s cieľom implementovať parížsku dohodu. "Zavádzame prepracovaný systém započítavania, ktorý by mohol byť pre zvyšok sveta príkladom. Som presvedčený, že tento systém neohrozí obrovskú multifunkčnosť poľnohospodárstva a lesníctva," uviedol Lins.
K tejto otázke ešte musí prijať vlastnú vyjednávaciu pozíciu Rada EÚ (členské štáty), až potom bude možné rozbehnúť rokovania o konečnom znení novej legislatívy.
