Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa stanoviska EP odvetvie, ktoré zamestnáva 3,8 percenta pracovnej sily EÚ a predstavuje 4,4 percenta HDP, nie je dostatočne chránené.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 21. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu schválili opatrenia EÚ na zlepšenie životných a pracovných podmienok odborníkov pracujúcich v umeleckom, kultúrnom a kreatívnom priemysle. Informuje o tom spravodajca TASR.
Podľa legislatívnej iniciatívy, ktorú podporilo 433 poslancov, odmietlo 100 a 99 sa hlasovania zdržalo, rozdiely medzi vnútroštátnymi sociálnymi systémami, definíciami umelcov a pravidlami pre samostatne zárobkovo činné osoby vytvárajú nespravodlivé podmienky.
Podľa stanoviska EP odvetvie, ktoré zamestnáva 3,8 percenta pracovnej sily EÚ a predstavuje 4,4 percenta HDP, nie je dostatočne chránené. Keďže sa vyznačuje atypickými pracovnými modelmi, nepravidelným príjmom a menšími možnosťami sociálneho vyjednávania, zvyšuje sa aj riziko nedostatočne platenej alebo neplatenej práce, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti (v súčasnosti od 1,6 do 10,8 percent) a k vynúteným zmluvám o odkúpení. Okrem toho nové digitálne technológie, ako je generatívna umelá inteligencia, tiež predstavujú výzvy pre tento sektor.
Parlament vyzval na vytvorenie právneho rámca EÚ, v ktorom sa kombinujú legislatívne a nelegislatívne nástroje, s cieľom zlepšiť sociálne a pracovné podmienky a vytvoriť spravodlivú a rovnocennú situáciu pre všetkých umelcov a profesionálov pracujúcich v odvetví kultúry v EÚ.
Podľa europoslancov by tento rámec mal zahŕňať smernicu o dôstojných pracovných podmienkach a správnom určení zamestnaneckého postavenia profesionálov z kultúrnych a kreatívnych odvetví, rozhodnutia Rady EÚ pracovať na nových normách v tomto odvetví a aj prispôsobenie nového cyklu programov EÚ, ktoré financujú odborníkov v oblasti tvorivej činnosti a kultúry, ako sú Kreatívna Európa a Horizont Európa.
Cieľom je zaviazať EÚ a príjemcov financovania, aby plnili povinnosti Medzinárodnej organizácie práce (ILO), EÚ, vnútroštátne alebo kolektívne pracovné a sociálne povinnosti, a zabezpečili, aby umelci boli vždy platení, a to aj za čas strávený prípravou žiadostí o financovanie.
Po hlasovaní europoslancov má Európska komisia tri mesiace na to, aby odpovedala buď tým, že EP oznámi kroky, ktoré plánuje prijať, alebo uvedie dôvody, prečo odmieta navrhnúť právne predpisy požadované europarlamentom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa legislatívnej iniciatívy, ktorú podporilo 433 poslancov, odmietlo 100 a 99 sa hlasovania zdržalo, rozdiely medzi vnútroštátnymi sociálnymi systémami, definíciami umelcov a pravidlami pre samostatne zárobkovo činné osoby vytvárajú nespravodlivé podmienky.
Podľa stanoviska EP odvetvie, ktoré zamestnáva 3,8 percenta pracovnej sily EÚ a predstavuje 4,4 percenta HDP, nie je dostatočne chránené. Keďže sa vyznačuje atypickými pracovnými modelmi, nepravidelným príjmom a menšími možnosťami sociálneho vyjednávania, zvyšuje sa aj riziko nedostatočne platenej alebo neplatenej práce, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti (v súčasnosti od 1,6 do 10,8 percent) a k vynúteným zmluvám o odkúpení. Okrem toho nové digitálne technológie, ako je generatívna umelá inteligencia, tiež predstavujú výzvy pre tento sektor.
Parlament vyzval na vytvorenie právneho rámca EÚ, v ktorom sa kombinujú legislatívne a nelegislatívne nástroje, s cieľom zlepšiť sociálne a pracovné podmienky a vytvoriť spravodlivú a rovnocennú situáciu pre všetkých umelcov a profesionálov pracujúcich v odvetví kultúry v EÚ.
Podľa europoslancov by tento rámec mal zahŕňať smernicu o dôstojných pracovných podmienkach a správnom určení zamestnaneckého postavenia profesionálov z kultúrnych a kreatívnych odvetví, rozhodnutia Rady EÚ pracovať na nových normách v tomto odvetví a aj prispôsobenie nového cyklu programov EÚ, ktoré financujú odborníkov v oblasti tvorivej činnosti a kultúry, ako sú Kreatívna Európa a Horizont Európa.
Cieľom je zaviazať EÚ a príjemcov financovania, aby plnili povinnosti Medzinárodnej organizácie práce (ILO), EÚ, vnútroštátne alebo kolektívne pracovné a sociálne povinnosti, a zabezpečili, aby umelci boli vždy platení, a to aj za čas strávený prípravou žiadostí o financovanie.
Po hlasovaní europoslancov má Európska komisia tri mesiace na to, aby odpovedala buď tým, že EP oznámi kroky, ktoré plánuje prijať, alebo uvedie dôvody, prečo odmieta navrhnúť právne predpisy požadované europarlamentom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
