Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci zdôraznili, že Turecko by nemalo byť diskriminované, ale ani by nemalo byť predmetom akéhosi preferenčného zaobchádzania zo strany EÚ.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 10. mája (TASR) - Európska únia by mala zabezpečiť, aby boli splnené všetky jej požiadavky ešte predtým, ako umožní občanom Turecka bezvízový vstup do schengenského priestoru. V pondelok to zdôraznili poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).
Väčšina členov parlamentného výboru LIBE počas pondelňajšej debaty so zástupcami Európskej komisie kritizovala exekutívu EÚ za návrh na zrušenie krátkodobých víz pre tureckých štátnych príslušníkov aj napriek tomu, že Ankara doteraz nesplnila všetky zo 72 požadovaných kritérií.
Poslanci zdôraznili, že Turecko by nemalo byť diskriminované, ale ani by nemalo byť predmetom akéhosi "preferenčného zaobchádzania" zo strany EÚ.
Europoslanci upozornili na vyhlásenie tureckého prezidenta Recepa Tayipa Erdogana, že Ankara nebude meniť svoju protiteroristickú legislatívu, čo je jedna z požiadaviek EÚ. Poslanci zároveň vyjadrili obavy o vývoj politickej situácie v Turecku po rezignácii premiéra Ahmeta Davutogla, ako aj obavy súvisiace s ohrozením slobody tlače a ľudských práv v tejto krajine.
Pri tejto príležitosti europoslanci z Cypru pripomenuli, že Turecko neuznáva ich krajinu.
Europoslanci sa v pondelok večer oboznámili aj so stanoviskom právneho servisu EP týkajúcim sa "právnych aspektov dohody medzi EÚ a Tureckom o migrácii". Dohoda bola uzavretá 18. marca a členovia europarlamentu odvtedy vyjadrujú pochybnosti o jej zlučiteľnosti s legislatívou EÚ a medzinárodným právom.
Právny servis europarlamentu upozornil, že marcová dohoda odráža politický záväzok oboch strán a nemôže byť považovaná za medzinárodnú dohodu, kým nebude právne záväzná. Právni odborníci zdôraznili, že pri všetkých legislatívnych zmenách vyplývajúcich z marcovej dohody budú musieť byť dodržané obvyklé postupy, ktoré v niektorých prípadoch zahŕňajú aj EP. Ide napríklad o otázky, ako je liberalizácia víz či vyplácanie finančných prostriedkov na pomoc utečencom v Turecku.
V rámci dohody z 18. marca, zameranej na zastavenie migračných tokov, EÚ ponúkla Turecku uvoľnenie vízového režimu pre tureckých štátnych príslušníkov od júna 2016. Predpokladom je však splnenie všetkých kritérií stanovených EÚ, ktorých je dokopy 72.
Návrh Európskej komisie týkajúci sa liberalizácie víz pre občanov Turecka musia v rámci postupu spolurozhodovania odobriť EP a Rada EÚ. Komisia v stredu (4.5.) uznala, že Ankara zatiaľ nesplnila päť zo 72 požiadaviek, medzi ktorými sú aj otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov a protiteroristický zákon, a navrhla zrušenie vízovej povinnosti za predpokladu, že turecká strana splní zostávajúce kritériá ako "naliehavú záležitosť".
EP na návrh exekutívy EÚ odpovedal promptne. Konferencia predsedov (šéf parlamentu a vedúci politických skupín) jasne naznačila, že týmto návrhom sa budú europoslanci zaoberať až po tom, ako budú splnené všetky požadované ukazovatele.
Väčšina členov parlamentného výboru LIBE počas pondelňajšej debaty so zástupcami Európskej komisie kritizovala exekutívu EÚ za návrh na zrušenie krátkodobých víz pre tureckých štátnych príslušníkov aj napriek tomu, že Ankara doteraz nesplnila všetky zo 72 požadovaných kritérií.
Poslanci zdôraznili, že Turecko by nemalo byť diskriminované, ale ani by nemalo byť predmetom akéhosi "preferenčného zaobchádzania" zo strany EÚ.
Europoslanci upozornili na vyhlásenie tureckého prezidenta Recepa Tayipa Erdogana, že Ankara nebude meniť svoju protiteroristickú legislatívu, čo je jedna z požiadaviek EÚ. Poslanci zároveň vyjadrili obavy o vývoj politickej situácie v Turecku po rezignácii premiéra Ahmeta Davutogla, ako aj obavy súvisiace s ohrozením slobody tlače a ľudských práv v tejto krajine.
Pri tejto príležitosti europoslanci z Cypru pripomenuli, že Turecko neuznáva ich krajinu.
Europoslanci sa v pondelok večer oboznámili aj so stanoviskom právneho servisu EP týkajúcim sa "právnych aspektov dohody medzi EÚ a Tureckom o migrácii". Dohoda bola uzavretá 18. marca a členovia europarlamentu odvtedy vyjadrujú pochybnosti o jej zlučiteľnosti s legislatívou EÚ a medzinárodným právom.
Právny servis europarlamentu upozornil, že marcová dohoda odráža politický záväzok oboch strán a nemôže byť považovaná za medzinárodnú dohodu, kým nebude právne záväzná. Právni odborníci zdôraznili, že pri všetkých legislatívnych zmenách vyplývajúcich z marcovej dohody budú musieť byť dodržané obvyklé postupy, ktoré v niektorých prípadoch zahŕňajú aj EP. Ide napríklad o otázky, ako je liberalizácia víz či vyplácanie finančných prostriedkov na pomoc utečencom v Turecku.
V rámci dohody z 18. marca, zameranej na zastavenie migračných tokov, EÚ ponúkla Turecku uvoľnenie vízového režimu pre tureckých štátnych príslušníkov od júna 2016. Predpokladom je však splnenie všetkých kritérií stanovených EÚ, ktorých je dokopy 72.
Návrh Európskej komisie týkajúci sa liberalizácie víz pre občanov Turecka musia v rámci postupu spolurozhodovania odobriť EP a Rada EÚ. Komisia v stredu (4.5.) uznala, že Ankara zatiaľ nesplnila päť zo 72 požiadaviek, medzi ktorými sú aj otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov a protiteroristický zákon, a navrhla zrušenie vízovej povinnosti za predpokladu, že turecká strana splní zostávajúce kritériá ako "naliehavú záležitosť".
EP na návrh exekutívy EÚ odpovedal promptne. Konferencia predsedov (šéf parlamentu a vedúci politických skupín) jasne naznačila, že týmto návrhom sa budú europoslanci zaoberať až po tom, ako budú splnené všetky požadované ukazovatele.
