Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred 20 rokmi výraznejšie nezmenili.
Autor TASR
Brusel 21. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali v utorok na prijatie nadčasových pravidiel pre digitálne služby vrátane online platforiem a trhovísk, ako aj záväzný mechanizmus na boj proti nezákonnému obsahu na internete.
Poslanci v dvoch samostatných legislatívnych uzneseniach vyzvali Európsku komisiu, aby sa pri príprave zákona o digitálnych službách, ktorý má byť predstavený v decembri, zamerala aj na odstraňovanie súčasných nedostatkov v online prostredí.
Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred 20 rokmi výraznejšie nezmenili. Nový legislatívny balík by mal Únii umožniť formovať digitálnu ekonomiku nielen doma, ale aj v zahraničí a EÚ by tak mohla prispieť k nastaveniu noriem pre zvyšok sveta.
Ustanovenia zákona o digitálnych službách by podľa europoslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii.
Používatelia musia mať možnosť informovať sprostredkovateľov o nezákonnom obsahu alebo aktivitách v online prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by online sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti nezákonnému obsahu zakročiť transparentnejšie. Používatelia by zasa mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov.
Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch.
Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán.
Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov.
Podľa EP by sa zásada "čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online", ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho zákona.
Platformy a online sprostredkovateľské služby by mali zároveň zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky online, k čomu dochádzalo aj počas pandémie ochorenia COVID-19.
Europoslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady "poznaj svojho zákazníka", na základe ktorej by boli internetové platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahov.
Zákonodarcovia presadzujú aj zvýšenie kontroly používateľov nad online obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti užívateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.
V treťom, nelegislatívnom uznesení poslanci požadujú, aby odstraňovanie škodlivých obsahov prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Poslanci v dvoch samostatných legislatívnych uzneseniach vyzvali Európsku komisiu, aby sa pri príprave zákona o digitálnych službách, ktorý má byť predstavený v decembri, zamerala aj na odstraňovanie súčasných nedostatkov v online prostredí.
Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred 20 rokmi výraznejšie nezmenili. Nový legislatívny balík by mal Únii umožniť formovať digitálnu ekonomiku nielen doma, ale aj v zahraničí a EÚ by tak mohla prispieť k nastaveniu noriem pre zvyšok sveta.
Ustanovenia zákona o digitálnych službách by podľa europoslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii.
Používatelia musia mať možnosť informovať sprostredkovateľov o nezákonnom obsahu alebo aktivitách v online prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by online sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti nezákonnému obsahu zakročiť transparentnejšie. Používatelia by zasa mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov.
Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch.
Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán.
Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov.
Podľa EP by sa zásada "čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online", ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho zákona.
Platformy a online sprostredkovateľské služby by mali zároveň zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky online, k čomu dochádzalo aj počas pandémie ochorenia COVID-19.
Europoslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady "poznaj svojho zákazníka", na základe ktorej by boli internetové platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahov.
Zákonodarcovia presadzujú aj zvýšenie kontroly používateľov nad online obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti užívateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.
V treťom, nelegislatívnom uznesení poslanci požadujú, aby odstraňovanie škodlivých obsahov prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)