Brusel 17. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) víta správu o pokroku kandidátskych krajín v procese rozširovania EÚ, ktorú v stredu predstavil eurokomisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle. Uviedol to dnes slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ).

Kukan, ktorý je člen Výboru pre zahraničné záležitosti EP a predseda Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom (DSEE) v rozhovore pre TASR povedal, že EP víta správu komisára Füleho, lebo voči vlaňajšej správe ide o oveľa pozitívnejšie hodnotenie. Najmä pokiaľ ide o Srbsko, Čiernu Horu a Albánsko a čiastočne to platí aj pre Kosovo.

V rozhovore o kandidátoch z Balkánu uviedol, že Macedónsko je tiež pripravené na začatie rokovaní, už päť rokov, ale trpí kvôli jednej nedoriešenej otázke a to je oficiálny názov krajiny.

Kukan pripomenul, že už piaty raz je správa Európskej komisie o tom, že Macedónsko plní požiadavky a kritériá a odporúča Európskej rade, ktorá zasadá v decembri, aby určila termín na začiatok prístupových rokovaní, ale na summite EÚ sa to po piaty raz odloží.

Predseda DSEE v tejto súvislosti upozornil, že od 1. januára predsedníctvo v EÚ preberie Grécko, ktoré tvrdí, že rozširovanie únie bude jednou z jeho najväčších priorít. Podľa Kukana by bolo dobré, keby sa Grécko v tomto období pokúsilo pozitívne prispieť k nejakej forme dohody s Macedónskom o spornom názve štátu.

"Po prijatí Chorvátska do EÚ, máme iba jeden štát, ktorý rokuje o prijatí, a to je Čierna hora. Dá sa čakať, že v januári začne rokovať aj Srbsko. Ak by Macedónsko vyriešilo problém s názvom, ktorý trvá 20 rokov, stalo by sa ďalšou krajinou na zozname rokujúcich o členstve," povedal Kukan.




Slovenský poslanec dodal, že niet pochýb o tom, že na decembrovom summite EÚ bude udelený štatút kandidátskej krajiny Albánsku, ktoré doteraz stratilo minimálne dva roky kvôli sporom dvoch najväčších politických strán. Avšak júnové voľby, keď došlo k pokojnému a korektnému odovzdaniu moci, ubezpečili EÚ, že Albánsko vykročilo správnou cestou zmien.

V prípade Bosny a Hercegoviny Kukan povedal, že by bol menej optimistický ako Füle, lebo bosnianski lídri zatiaľ nič neurobili.

"Situácia tam nesvedčí o potrebnej dohode šiestich hlavných politických lídrov. Tri roky im hovoríme, že musia do ústavy zaradiť rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o prípade Sejdič-Finci, čo znamená, že aj Rómovia a židia žijúci v tejto krajine sa môžu uchádzať o verejné funkcie. Súčasná ústava to neobsahuje, čo je jasnou diskrimináciou," vysvetlil situáciu Kukan. A dodal, že všetci bosnianski politici vedia, že bez tejto dohody nijaké ďalšie kroky smerom k EÚ nie sú možné.

V súvislosti s rozširovaním EÚ však Kukan upozornil na fenomén, ktorý cítiť najmä na Západe Európy, kde mnohí populistickí politici tvrdia, že treba byť opatrní pri ďalšom otváraní sa EÚ. Už aj preto, že nové členské krajiny znamenajú nových imigrantov.

"Nemožno tieto nálady podceňovať, pretože v máji budú európske voľby a v mnohých krajinách vidieť nárast populistov, ktorí budú zneužívať túto otázku. Rozširovanie je politicky citlivá vec, ale pravdou je, že je to jedna z najúspešnejších politík, ktoré EÚ doteraz robila," skonštatoval Kukan.

Európsky parlament bude prijímať jednotlivé rezolúcie o pokroku kandidátskych krajín počas plenárnych zasadnutí v decembri, januári a februári. Kukal naznačil, že väčšinou býva stanovisko europoslancov podporné pre správu komisie, nakoľko EP sa jasne vyslovuje za rozširovanie EÚ, ale vlani napríklad iba necelými 30 hlasmi neprešiel návrh na pozastavenie členstva Bosny a Hercegoviny v Rade Európy. Čo bolo jasné posolstvo pre politikov etnicky rozdelenej krajiny, aby zmenili svoju proerópsku taktiku.