Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci vyzvali na silnejšiu ochranu právneho štátu a demokratických hodnôt EÚ pred "spiatočníctvom" v súčasných aj budúcich členských štátoch, čo má zabezpečiť, že rozšírenie posilní Úniu ako takú.
Autor TASR
Brusel 23. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výborov pre zahraničné záležitosti a ústavné veci v správe prijatej v utorok uviedli, že EÚ potrebuje dlhodobú politickú víziu a inštitucionálne a finančné reformy, aby mohla prijímať nové členské krajiny. Informuje o tom spravodajca TASR.
Spoločná správa, ktorú podporilo 56 poslancov, 20 bolo proti a šesť sa zdržalo hlasovania, zdôrazňuje, že procesy prípravy na rozšírenie by mali prebiehať paralelne v EÚ aj v pristupujúcich krajinách. Poslanci tvrdia, že sú potrebné inštitucionálne a finančné reformy, aby EÚ bola schopná prijať nových členov.
Poslanci vyzvali na silnejšiu ochranu právneho štátu a demokratických hodnôt EÚ pred "spiatočníctvom" v súčasných aj budúcich členských štátoch, čo má zabezpečiť, že rozšírenie posilní Úniu ako takú.
Inštitucionálne reformy sú podľa europoslancov potrebné, aby Únia konala efektívnejšie, a to aj vo svojich rozhodovacích postupoch, a aby sa odklonila od princípu jednomyseľnosti pri hlasovaní.
Spresnili, že inštitucionálne reformy pred rozšírením EÚ sa musia zaoberať aj dôsledkami rozšírenia na zloženie europarlamentu, ako aj revíziou fungovania Rady EÚ, čo sa týka aj systému rotujúcich polročných predsedníctiev. Mal by sa tiež prehodnotiť výpočet prahov hlasovania kvalifikovanou väčšinou, aby sa zlepšila rovnováha medzi väčšími a menšími štátmi.
Únia by mala stanoviť konkrétne individuálne ciele reforiem a priebežné harmonogramy pre každú pristupujúcu krajinu bez zrýchlených alebo vopred definovaných termínov členstva. To by podľa poslancov mohlo ovplyvniť integritu prístupového procesu.
Europoslanci navrhujú udeliť kandidátskym krajinám štatút pozorovateľa v orgánoch a inštitúciách EÚ, vrátane europarlamentu, ako aj zriadenie samostatného postu eurokomisára pre rozšírenie.
Podľa prijatej správy každé rozšírenie je pre EÚ veľkou finančnou výzvou, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodárstva, ale zároveň príležitosťou na reformu týchto oblastí. Poslanci preto tvrdia, že je potrebný riadne financovaný viacročný finančný rámec a efektívnejší rozpočet EÚ.
Návrh správy výborov pre zahraničné záležitosti a ústavné veci bude predložený na hlasovanie v Štrasburgu počas druhého februárového plenárneho zasadnutia EP (26. – 29. 2.).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Spoločná správa, ktorú podporilo 56 poslancov, 20 bolo proti a šesť sa zdržalo hlasovania, zdôrazňuje, že procesy prípravy na rozšírenie by mali prebiehať paralelne v EÚ aj v pristupujúcich krajinách. Poslanci tvrdia, že sú potrebné inštitucionálne a finančné reformy, aby EÚ bola schopná prijať nových členov.
Poslanci vyzvali na silnejšiu ochranu právneho štátu a demokratických hodnôt EÚ pred "spiatočníctvom" v súčasných aj budúcich členských štátoch, čo má zabezpečiť, že rozšírenie posilní Úniu ako takú.
Inštitucionálne reformy sú podľa europoslancov potrebné, aby Únia konala efektívnejšie, a to aj vo svojich rozhodovacích postupoch, a aby sa odklonila od princípu jednomyseľnosti pri hlasovaní.
Spresnili, že inštitucionálne reformy pred rozšírením EÚ sa musia zaoberať aj dôsledkami rozšírenia na zloženie europarlamentu, ako aj revíziou fungovania Rady EÚ, čo sa týka aj systému rotujúcich polročných predsedníctiev. Mal by sa tiež prehodnotiť výpočet prahov hlasovania kvalifikovanou väčšinou, aby sa zlepšila rovnováha medzi väčšími a menšími štátmi.
Únia by mala stanoviť konkrétne individuálne ciele reforiem a priebežné harmonogramy pre každú pristupujúcu krajinu bez zrýchlených alebo vopred definovaných termínov členstva. To by podľa poslancov mohlo ovplyvniť integritu prístupového procesu.
Europoslanci navrhujú udeliť kandidátskym krajinám štatút pozorovateľa v orgánoch a inštitúciách EÚ, vrátane europarlamentu, ako aj zriadenie samostatného postu eurokomisára pre rozšírenie.
Podľa prijatej správy každé rozšírenie je pre EÚ veľkou finančnou výzvou, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodárstva, ale zároveň príležitosťou na reformu týchto oblastí. Poslanci preto tvrdia, že je potrebný riadne financovaný viacročný finančný rámec a efektívnejší rozpočet EÚ.
Návrh správy výborov pre zahraničné záležitosti a ústavné veci bude predložený na hlasovanie v Štrasburgu počas druhého februárového plenárneho zasadnutia EP (26. – 29. 2.).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
