Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa EP zdôrazňuje, že proces prípravy na rozšírenie by sa mal uskutočňovať súbežne v EÚ aj v pristupujúcich krajinách.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 29. februára (TASR) - Európska únia potrebuje dlhodobú politickú víziu a inštitucionálne a finančné reformy, aby zabezpečila svoju schopnosť prijímať nových členov. Zhodli sa na tom vo štvrtok v Štrasburgu poslanci Európskeho parlamentu (EP), informuje spravodajca TASR.
Správa EP zdôrazňuje, že proces prípravy na rozšírenie by sa mal uskutočňovať súbežne v EÚ aj v pristupujúcich krajinách. Za hlasovalo 305 poslancov, 157 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania,
Europoslanci vyzvali na dôraznejšiu ochranu právneho štátu a demokratických hodnôt existujúcich aj budúcich členských štátoch, aby rozšírenie EÚ posilnilo.
S odkazom na inštitucionálne reformy EÚ poslanci skonštatovali, že EÚ by mala byť reformovaná, aby konala efektívnejšie v rozhodovacích postupoch, v rámci ktorých by sa členské krajiny mali odkloniť od jednomyseľnosti. Mal by sa tiež prehodnotiť výpočet prahových hodnôt hlasovania kvalifikovanou väčšinou s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi väčšími a menšími členskými štátmi a určiť vyššie prahové hodnoty pre najdôležitejšie rozhodnutia.
Poslanci zdôraznili, že uprednostňovanie mechanizmov flexibility by nemalo brániť konštruktívnym diskusiám o revíziách základných zmlúv.
Reformy inštitúcií EÚ pred rozšírením eurobloku sa podľa poslancov musia zaoberať aj dôsledkami rozšírenia na zloženie europarlamentu. V súčasnosti má 705 kresiel, po voľbách v júli sa rozšíri na 720.
V rámci rozšírenia by EÚ mala podľa europoslancov stanoviť konkrétne individuálne reformné ciele, plány a priebežné harmonogramy pre každú pristupujúcu krajinu bez zrýchlených alebo pevne stanovených termínov pre členstvo.
Kandidátske krajiny, ktoré dosiahnu významný pokrok v reformách súvisiacich s EÚ, by mali byť schopné sa postupne začleniť do spoločných európskych politík ako je napríklad jednotný trh.
Poslanci naznačili, že hoci bude rozšírenie pre EÚ veľkou finančnou výzvou, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodárstva, zároveň je to aj príležitosťou na reformu týchto politík a na zaistenie riadne financovaného a efektívnejšieho dlhodobého rozpočtu EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Správa EP zdôrazňuje, že proces prípravy na rozšírenie by sa mal uskutočňovať súbežne v EÚ aj v pristupujúcich krajinách. Za hlasovalo 305 poslancov, 157 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania,
Europoslanci vyzvali na dôraznejšiu ochranu právneho štátu a demokratických hodnôt existujúcich aj budúcich členských štátoch, aby rozšírenie EÚ posilnilo.
S odkazom na inštitucionálne reformy EÚ poslanci skonštatovali, že EÚ by mala byť reformovaná, aby konala efektívnejšie v rozhodovacích postupoch, v rámci ktorých by sa členské krajiny mali odkloniť od jednomyseľnosti. Mal by sa tiež prehodnotiť výpočet prahových hodnôt hlasovania kvalifikovanou väčšinou s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi väčšími a menšími členskými štátmi a určiť vyššie prahové hodnoty pre najdôležitejšie rozhodnutia.
Poslanci zdôraznili, že uprednostňovanie mechanizmov flexibility by nemalo brániť konštruktívnym diskusiám o revíziách základných zmlúv.
Reformy inštitúcií EÚ pred rozšírením eurobloku sa podľa poslancov musia zaoberať aj dôsledkami rozšírenia na zloženie europarlamentu. V súčasnosti má 705 kresiel, po voľbách v júli sa rozšíri na 720.
V rámci rozšírenia by EÚ mala podľa europoslancov stanoviť konkrétne individuálne reformné ciele, plány a priebežné harmonogramy pre každú pristupujúcu krajinu bez zrýchlených alebo pevne stanovených termínov pre členstvo.
Kandidátske krajiny, ktoré dosiahnu významný pokrok v reformách súvisiacich s EÚ, by mali byť schopné sa postupne začleniť do spoločných európskych politík ako je napríklad jednotný trh.
Poslanci naznačili, že hoci bude rozšírenie pre EÚ veľkou finančnou výzvou, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodárstva, zároveň je to aj príležitosťou na reformu týchto politík a na zaistenie riadne financovaného a efektívnejšieho dlhodobého rozpočtu EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
