Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslanci sa zhodli v názore, že je priveľa priamych a nepriamych dôkazov, ktoré potvrdzujú, že dochádzalo k udalostiam, čo boli širokej verejnosti zatajované.
Autor TASR
Brusel 27. marca (TASR) - Rozpravu na tému existencie tajných väzníc americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a presunov väzňov na európskej pôde zorganizoval dnes Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBE).
Europoslanci sa zhodli v názore, že je priveľa priamych a nepriamych dôkazov, ktoré potvrdzujú, že dochádzalo k udalostiam, čo boli širokej verejnosti zatajované.
"Nové údaje a svedectvá, ktoré sa zjavili v priebehu posledných piatich rokov, si vyžadujú aktívny prístup zo strany členských štátov k prešetreniu tejto záležitosti," uviedla počas rozpravy v Európskom parlamente (EP) pozvaná expertka na boj s terorizmom z organizácie Amnesty International Julia Hallová.
Nové údaje sa podľa nej týkajú Dánska, Litvy, Poľska a Rumunska.
Hallová uviedla, že prostredníctvom poslancov EP sa dá vyvíjať potrebný tlak na vlády členských štátov EÚ, aby pokročili vo vyšetrovaniach prípadov, keď na území EÚ dochádzalo k porušovaniu základných ľudských práv vrátane mučenia osôb podozrivých z terorizmu a ich záhadného zmiznutia.
Europoslanci v ostrej výmene názorov o dôkazoch, chýbajúcich dôkazoch a utajovaných dôkazoch poukázali, že v spolupráci so CIA dochádzalo k nelegálnym vypočúvaniam a zadržiavaniam osôb na území Poľska, Rumunska a Litvy, pričom na mnohých európskych letiskách boli v predmetnom období zaznamenané podozrivé pristátia lietadiel.
Na dnešné pojednávanie boli pozvaní aj predstavitelia vlád Poľska a Rumunska, pozvanie však odmietli. Varšava i Bukurešť oficiálne existenciu zariadení využívaných CIA popierajú.
Podľa správy ľudskoprávnej organizácie Amnesty International, ktorá sa odvoláva na nové zistenia v tejto záležitosti, litovská vláda priznala existenciu tajných väzníc CIA na svojom území.
Ďalej sa odvoláva na rumunské zdroje, podľa ktorých jedna z budov v Bukurešti bola využívaná agentmi CIA na zadržiavanie osôb podozrivých z terorizmu. A poukazuje tiež na vyšetrovanie prebiehajúce v Poľsku, pri ktorom prokuratúra v Krakove naráža na neskutočné úradné prekážky.
"Absentuje tu akákoľvek politická vôľa pre zistenie pravdy. Ako môže Európska únia, ktorá sa považuje za vzor pri dodržiavaní ľudských práv, dávať odporúčania krajinám arabskej jari o tom, aké sú dôležité ľudské práva, keď sústavne odmieta vyšetrovanie svojej účasti na mučení a zmiznutí ľudí?" uviedla Hallová počas rozpravy v EP.
Amnesty International pri tejto príležitosti požiadala členské štáty EÚ, aby po piatich rokoch od vydania prvej správy Európskeho parlamentu spolupracovali pri vyšetrovaní údajnej spolupráce so CIA ohľadom prevádzkovania tajných väzníc a nelegálnych vypočúvacích praktík na pôde EÚ.
V roku 2003 bývalý spravodajca EP Dick Marty zverejnil správu, podľa ktorej Poľsko a Rumunsko v období rokov 2003-05 mali na svojom území utajované centrá CIA na výsluch väzňov.
Rezolúcia LIBE pre členské štáty - aby prehodnotili vyšetrovanie v tejto otázke, reformovali súdny systém, ktorý to umožnil, a následne odškodnili obete týchto nezákonných praktík - pri hlasovaní členov parlamentného výboru neprešla.
Europoslanci sa zhodli v názore, že je priveľa priamych a nepriamych dôkazov, ktoré potvrdzujú, že dochádzalo k udalostiam, čo boli širokej verejnosti zatajované.
"Nové údaje a svedectvá, ktoré sa zjavili v priebehu posledných piatich rokov, si vyžadujú aktívny prístup zo strany členských štátov k prešetreniu tejto záležitosti," uviedla počas rozpravy v Európskom parlamente (EP) pozvaná expertka na boj s terorizmom z organizácie Amnesty International Julia Hallová.
Nové údaje sa podľa nej týkajú Dánska, Litvy, Poľska a Rumunska.
Hallová uviedla, že prostredníctvom poslancov EP sa dá vyvíjať potrebný tlak na vlády členských štátov EÚ, aby pokročili vo vyšetrovaniach prípadov, keď na území EÚ dochádzalo k porušovaniu základných ľudských práv vrátane mučenia osôb podozrivých z terorizmu a ich záhadného zmiznutia.
Europoslanci v ostrej výmene názorov o dôkazoch, chýbajúcich dôkazoch a utajovaných dôkazoch poukázali, že v spolupráci so CIA dochádzalo k nelegálnym vypočúvaniam a zadržiavaniam osôb na území Poľska, Rumunska a Litvy, pričom na mnohých európskych letiskách boli v predmetnom období zaznamenané podozrivé pristátia lietadiel.
Na dnešné pojednávanie boli pozvaní aj predstavitelia vlád Poľska a Rumunska, pozvanie však odmietli. Varšava i Bukurešť oficiálne existenciu zariadení využívaných CIA popierajú.
Podľa správy ľudskoprávnej organizácie Amnesty International, ktorá sa odvoláva na nové zistenia v tejto záležitosti, litovská vláda priznala existenciu tajných väzníc CIA na svojom území.
Ďalej sa odvoláva na rumunské zdroje, podľa ktorých jedna z budov v Bukurešti bola využívaná agentmi CIA na zadržiavanie osôb podozrivých z terorizmu. A poukazuje tiež na vyšetrovanie prebiehajúce v Poľsku, pri ktorom prokuratúra v Krakove naráža na neskutočné úradné prekážky.
"Absentuje tu akákoľvek politická vôľa pre zistenie pravdy. Ako môže Európska únia, ktorá sa považuje za vzor pri dodržiavaní ľudských práv, dávať odporúčania krajinám arabskej jari o tom, aké sú dôležité ľudské práva, keď sústavne odmieta vyšetrovanie svojej účasti na mučení a zmiznutí ľudí?" uviedla Hallová počas rozpravy v EP.
Amnesty International pri tejto príležitosti požiadala členské štáty EÚ, aby po piatich rokoch od vydania prvej správy Európskeho parlamentu spolupracovali pri vyšetrovaní údajnej spolupráce so CIA ohľadom prevádzkovania tajných väzníc a nelegálnych vypočúvacích praktík na pôde EÚ.
V roku 2003 bývalý spravodajca EP Dick Marty zverejnil správu, podľa ktorej Poľsko a Rumunsko v období rokov 2003-05 mali na svojom území utajované centrá CIA na výsluch väzňov.
Rezolúcia LIBE pre členské štáty - aby prehodnotili vyšetrovanie v tejto otázke, reformovali súdny systém, ktorý to umožnil, a následne odškodnili obete týchto nezákonných praktík - pri hlasovaní členov parlamentného výboru neprešla.
