Brusel/Štrasburg 2. júla (TASR) - Európsky parlament (EP) vyzval dnes na revíziu predpisov pre kontroly vozidiel, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti na európskych cestách. Pravidelným kontrolám by sa od roku 2016 mali podrobiť aj motocykle a neskôr aj niektoré prípojné vozidlá a karavany.
Cestné kontroly úžitkových vozidiel by podľa europoslancov mali byť účinnejšie a naviazané na mieru rizika. Poslanci zároveň presadzujú zjednodušenie pravidiel v oblasti registračných dokladov vozidiel.
"Technické požiadavky, ktoré zavádzame, sú na veľmi vysokej úrovni," uviedol spravodajca legislatívy o pravidelných kontrolách automobilov a prípojných vozidiel, nemecký poslanec Werner Kuhn.
Poslanci odsúhlasili povinné prehliadky motocyklov vo všetkých členských štátoch od roku 2016. Od roku 2018 by sa táto povinnosť mala vzťahovať aj na mopedy, pokiaľ štúdia Európskej komisie nepreukáže, že tieto predpisy sú z pohľadu snahy o zvýšenie bezpečnosti na cestách neefektívne.
Minimálne predpisy v oblasti povinných prehliadok na úrovni EÚ by sa podľa poslancov mali rozšíriť aj na prípojné vozidlá s hmotnosťou nad dve tony a na karavany vážiace viac ako 750 kilogramov. Pravidlá pre prívesy s hmotnosťou nad 3,5 tony sa meniť nebudú.
EP zároveň schválil zachovanie minimálnych požiadaviek v oblasti prvotných prehliadok pre automobily. Tie by mali byť vykonávané štyri roky po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a následne každé dva roky.
S cieľom zvýšiť účinnosť cestných kontrol by mal byť podľa europarlamentu zavedený systém hodnotenia rizikovosti. Podniky by mali byť klasifikované podľa rizikových profilov na základe toho, aké nedostatky vykazujú ich vozidlá pri technických prehliadkach. Pri určovaní vozidiel, ktoré sa musia podrobiť technickej kontrole, by sa tak vnútroštátni kontrolóri mohli zamerať na vozidlá, ktoré prevádzkujú spoločnosti s vysokým rizikovým profilom.
"Cestné kontroly sa v rôznych členských štátoch značne odlišujú, preto potrebujeme harmonizované pravidlá na úrovni EÚ," uviedla spravodajkyňa pravidiel v oblasti cestných technických kontrol úžitkových vozidiel, česká poslankyňa Olga Sehnalová (ČSSD).
Podľa poslancov EP by členské štáty únie mali uchovávať údaje o všetkých vozidlách registrovaných na ich území v elektronických databázach. Tie by mali uľahčiť výmenu informácií medzi jednotlivými štátmi, čo by pomohlo v boji proti obchodu s kradnutými vozidlami a uľahčilo overovanie platnosti osvedčení o kontrole technického stavu vozidiel z iných členských štátov.
Pozmeňovacie návrhy k textu predloženému Európskou komisiou, ktoré dnes schválil europarlament, by mali byť základom pre vyjednávania s Radou EÚ o konečnom znení novej legislatívy.
Paška v Štrasburgu kritizoval slovenské úrady za neférové pokuty pre vodičov
Pavol PaškaFoto: TASR/Štefan PuškášEurópsky parlament vyzval dnes na revíziu predpisov pre kontroly motorových vozidiel, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti na európskych cestách. Slovenský europoslanec Jaroslav Paška (SNS) v tejto súvislosti podľa vlastných slov kolegov v EP upozornil, že na Slovensku sa tieto predpisy stali nástrojom štátnej zvôle, zdierania a šikanovania majiteľov áut.
Cestné kontroly úžitkových vozidiel by podľa europoslancov mali byť účinnejšie a naviazané na mieru rizika.
Paška počas rozpravy na túto tému uviedol, že niet pochýb o tom, že technický stav motorových vozidiel výrazne ovplyvňuje bezpečnosť dopravy na našich cestách a že pravidelné technické prehliadky motorových vozidiel sa v zmysle európskej legislatívy stali podmienkou pre ich používanie na cestách. Upozornil však, že niekedy aj dobre myslené kroky môžu narobiť problémy.
"Pravidelné technické kontroly motorových vozidiel sa na Slovensku stali nástrojom na zdieranie a šikanovanie majiteľov áut," uviedol Paška.
Podpredseda skupiny Európa slobody a demokracie (EFD) dodal, že príslušné slovenské úrady začali bez akéhokoľvek preskúmania udeľovať vysoké pokuty majiteľom áut, ktorí nemali v príslušnom termíne vykonanú predpísanú technickú kontrolu. A to sa podľa neho dialo bez predošlej výzvy či upozornenia aj v prípade majiteľov, ktorých vozidlá sú dlhodobo nepojazdné a v autoopravovniach či garážach čakajú na opravu alebo na náhradné súčiastky.
"Ukazuje sa, že nestačí len prijať legislatívu a technické parametre, ale treba domyslieť aj mechanizmy ich uplatňovania, aby sa nestali zdrojom nespokojnosti občanov s nekompetentným pôsobením európskych inštitúcií," konštatoval Paška.
Slovenskí europoslanci podporili smernicu o ochrane čistoty vôd
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes rozhodli, že dvanásť nových látok a tri farmaceutiká predstavujúce hrozbu z hľadiska znečistenia povrchových vôd sa ocitnú na zozname prioritných látok, ktoré bude EÚ pozorne sledovať. Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) by na tento zoznam pridal aj ďalšie rizikové látky, kým poslanec Jaroslav Paška (SNS) tvrdí, že táto revidovaná smernica je príliš pomalá pri napĺňaní svojich cieľov.
Mikolášik počas rozpravy na túto tému v pléne Európskeho parlamentu uviedol, že voda je nielen nenahraditeľnou zložkou pre zdravie ľudí, ale má významné miesto v hospodárskom a priemyselnom živote každého členského štátu EÚ.
"Vodohospodárska politika získava nový, strategický význam v kontexte globálnych problémov s dostupnosťou ku kvalitným vodným zdrojom," uviedol Mikolášik.
Slovenský europoslanec dodal, že občania EÚ si čoraz viac uvedomujú význam zachovávania kvality a čistoty vody a preto sú ich obavy o stave vôd oprávnené. Podľa neho je povinnosťou EÚ na takéto obavy reagovať a zaviesť adekvátny monitorovací systém látok, ktoré môžu ohrozovať čistotu vôd.
"Hospodárstvo s vodou sa však zakladá na ochrane vody a preto súhlasím s postupným znižovaním emisií prioritných látok a so skorým ukončením ukladania toxických bioakumulatívnych a perzistentných látok do vodného prostredia," povedal Mikolášik.
A dodal, že podľa jeho názoru by v rámci EÚ bolo vhodné monitorovať aj určité endokrinne účinné látky, takzvané endokrinné disruptory, ktoré majú negatívny vplyv na ľudské zdravie.
Jeho kolega v EP Jaroslav Paška na adresu revidovanej smernice uviedol, že je dobré, že sa na zoznam dostali ďalšie znečisťujúce látky, ktoré bude treba v záujme ochrany zdravia v povrchových vodách monitorovať, avšak podľa neho je harmonogram realizácie opatrení veľmi nejednoznačný.
"A tak nemôžeme očakávať splnenie nových environmentálnych noriem v krátkom čase. Predpokladaný horizont je až v roku 2027," uviedol Paška v tejto súvislosti.
Slovenskí europoslanci nejednotní v názore na kritiku EP voči Maďarsku
Za účasti maďarského premiéra Viktora Orbána prebehla dnes v pléne Európskeho parlamentu emotívna diskusia o porušovaní základných ľudských práv, vlády zákona a demokracie maďarskou vládou. Slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD) uviedol, že aj napriek "škodlivosti" maďarskej politiky pre Slovensko, jeho kolegyňa v EP Anna Záborská (KDH) prekvapivo patrila k poslancom, ktorí Orbánovu politiku obraňovali.
Zala v stanovisku pre TASR uviedol, že predložená správa portugalského poslanca Ruia Tavaresa, ako aj stanovisko Európskej komisie, jasne a jednoznačne odmietli praktiky Orbánovej vlády, ako aj mnohé časti novej maďarskej ústavy, ktoré porušujú princípy európskeho práva. K tým sa Maďarsko ako člen EÚ dobrovoľne zaviazalo.
"Kritika sa viedla naprieč politickým spektrom, dokonca aj maďarskí konzervatívni a socialistickí poslanci ju podporili. O to zarážajúcejšie bolo vystúpenie poslankyne Anny Záborskej na obranu Orbána. Aj preto, že Orbánova politika zneužívania maďarskej menšiny v susedných krajinách jednoznačne poškodzuje Slovensko aj naše susedské vzťahy," uviedol Zala.
Slovenský europoslanec zdôraznil, že v europarlamnete bola na túto tému veľmi živá debata, pričom sa názorovo poslanci rozdelili na dva tábory. V oficiálnej správe EP sa uvádza, že väčšina poslancov tvrdí, že ústavné reformy prijaté maďarskou vládou nastavili "nebezpečný trend" odkláňajúci sa od hodnôt EÚ. Druhý tábor zas tvrdil, že Tavaresova správa bola "politicky motivovaná" a že parlament by prekročil svoje právomoci, ak by ju prijal.
Poslanci budú o tejto správe hlasovať v stredu.
Zala uviedol, že predovšetkým zákon o maďarskom občianstve ako predpoklad pre udelenie volebného práva príslušníkom menšín v susedných krajinách je prvkom, ktorý poškodzuje dobré susedské vzťahy medzi SR a Maďarskom a destabilizuje priestor strednej Európy.
"Tento manipulačný vzťah Orbána k menšinám je trvalou súčasťou jeho politiky. Stanovisko poslankyne Záborskej vrhá zlé svetlo aj na Slovensko, lebo nás stavia do polohy obrancov nedemokratických praktík," uviedol Zala.
Podľa jeho slov je potrebné rázne odmietnuť tak Orbánove nedemokratické praktiky, ako aj agresívnu politiku maďarskej vlády voči susedným krajinám a pokusy zneužívať maďarskú menšinu na Slovensku.
Poslankyňa Záborská v reakcii na svojho kolegu pre TASR uviedla, že je škoda, že svoje názory nepredstavil v rámci parlamentnej rozpravy.
"Pravdepodobne nepočúval pozorne ani moje vystúpenie. Inak by totiž vedel, že som kritizovala snahu Európskeho parlamentu nútiť členské štáty k zmenám ich ústavných zákonov. Takýto mandát tento parlament nemá - a je jedno, či hovoríme o Maďarsku, Slovensku alebo Francúzsku," upozornila Záborská. A dodala, že o zákonnosti postupov vlád členských štátov rozhodujú súdy a ak má EK pochybnosti, tak sa v tomto prípade má obrátiť na Súdny dvor EÚ.
