Nefungujúce dublinské pravidlá musia byť nahradené účinným azylovým systémom založeným na vzájomnej solidarite členských štátov.
Autor Tablet.TV
Bratislava/Štrasburg 12. mája (TABLET.TV) – Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu diskutovali poslanci o návrhu Komisie na zmenu dublinských pravidiel. V rozprave mnohí z nich vyjadrili sklamanie nad návrhom z dielne Komisie, ktorý nie je podľa nich dostatočne ambiciózny. Z poslaneckých lavíc zaznievali aj pochybnosti ohľadom realizovateľnosti navrhovaného systému prerozdeľovania žiadateľov o azyl.
Kritiku zožal tiež návrh, podľa ktorého by sa členské štáty mohli vyhnúť prijatiu žiadateľov o azyl výmenou za finančný príspevok tým krajinám EÚ, ktoré sa namiesto nich podujmú na spracovanie azylových žiadostí. Časť poslancov obhajovala suverenitu členských štátov pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí žiadateľa o azyl a kritizovala plány, podľa ktorých by krajiny EÚ museli finančne prispievať v prípade, že žiadateľov o azyl neprijmú.
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka pokutovanie krajín za neprijatie žiadateľov o azyl nie je podstatou návrhu Komisie. „Nie je to o nejakej penalizácii, ale skôr o tom, aby krajiny pochopili, že potrebujeme pracovať spolu, pretože záťaž nemôžu znášať len niektoré krajiny. Je potrebné, aby sa zapojili všetky krajiny,“ vysvetlil Chrenek.
Návrh na reformu dublinského nariadenia predložila Európska komisia 4. mája. Súčasťou predloženého textu je zachovanie kritéria prvej krajiny zakotveného v súčasných dublinských pravidlách. Zároveň je doplnený o mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl v prípade, že ktorýkoľvek členský štát bude čeliť neprimerane vysokému počtu žiadostí o azyl.
Členské štáty, ktoré sa rozhodnú nezúčastňovať na systéme prerozdeľovania, by museli preukázať finančnú solidaritu úhradou sumy vo výške 250 000 eur za každú žiadosť o azyl, ktorú za nich spracuje iný členský štát.
Kritiku zožal tiež návrh, podľa ktorého by sa členské štáty mohli vyhnúť prijatiu žiadateľov o azyl výmenou za finančný príspevok tým krajinám EÚ, ktoré sa namiesto nich podujmú na spracovanie azylových žiadostí. Časť poslancov obhajovala suverenitu členských štátov pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí žiadateľa o azyl a kritizovala plány, podľa ktorých by krajiny EÚ museli finančne prispievať v prípade, že žiadateľov o azyl neprijmú.
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka pokutovanie krajín za neprijatie žiadateľov o azyl nie je podstatou návrhu Komisie. „Nie je to o nejakej penalizácii, ale skôr o tom, aby krajiny pochopili, že potrebujeme pracovať spolu, pretože záťaž nemôžu znášať len niektoré krajiny. Je potrebné, aby sa zapojili všetky krajiny,“ vysvetlil Chrenek.
Návrh na reformu dublinského nariadenia predložila Európska komisia 4. mája. Súčasťou predloženého textu je zachovanie kritéria prvej krajiny zakotveného v súčasných dublinských pravidlách. Zároveň je doplnený o mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl v prípade, že ktorýkoľvek členský štát bude čeliť neprimerane vysokému počtu žiadostí o azyl.
Členské štáty, ktoré sa rozhodnú nezúčastňovať na systéme prerozdeľovania, by museli preukázať finančnú solidaritu úhradou sumy vo výške 250 000 eur za každú žiadosť o azyl, ktorú za nich spracuje iný členský štát.