Podľa europoslancov by sa lídri EÚ a členských štátov mali zaoberať ruskými zásahmi nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v celej Únii.
Autor TASR
Štrasburg 25. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali politické vedenie v EÚ a členské štáty eurobloku, aby urýchlene a rázne bojovali proti ruským pokusom o zasahovanie do demokratických a volebných procesov. Informuje o tom spravodajca TASR.
Za uznesenie zahlasovalo 429 poslancov, 27 bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania.
Po viacerých nedávnych odhaleniach pokusov podporovaných Kremľom zasahovať do európskych demokratických procesov a podkopávať ich poslanci v prijatom uznesení dôrazne odsudzujú takéto snahy a tvrdia, že každá takáto aktivita musí mať následky.
Parlament je podľa uznesenia zhrozený zo správ, že niektorí europoslanci boli zrejme platení za šírenie ruskej propagandy a že sa podieľali na aktivitách proruského média "Hlas Európy" v čase ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.
Podľa europoslancov by sa lídri EÚ a členských štátov mali zaoberať ruskými zásahmi nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v celej Únii. Vzhľadom na blížiace sa eurovoľby, ktoré sa budú konať 6. až 9. júna, je to podľa zákonodarcov naliehavá a jasná potreba.
Poslanci pripomenuli prípady podozrenia z ruského zasahovania naprieč Európou vrátane Bulharska, Nemecka a Slovenska. Vyjadrili znepokojenie nad vypočúvaním popredného poslanca za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) pre podozrenie, že dostal peniaze od agentov Kremľa a nad zatknutím jeho parlamentného asistenta v Nemecku pre obvinenia zo špionáže v prospech Číny.
Parlament vyzval AfD, aby verejne deklarovala svoje finančné vzťahy, najmä s Kremľom, a zverejnila účel a presnú výšku všetkých platieb pochádzajúcich zo zdrojov napojených na Kremeľ.
Uznesenie spresňuje, že kým Rusko zostáva hlavným pôvodcom zahraničného zasahovania a dezinformácií v EÚ, aktívne sú aj ďalšie štáty.
Na posilnenie vlastnej obrany a europarlamentu ako inštitúcie navrhuje uznesenie posilniť systém vnútornej bezpečnosti vrátane dôkladného vnútorného vyšetrovania, a to s cieľom posúdiť možné prípady cudzieho zasahovania. Do tejto sféry spadajú aj žiadosti na povinné bezpečnostné školenia pre poslancov a zamestnancov EP, vykonávanie primeraných bezpečnostných previerok a posilnené previerky interných zamestnancov.
Europoslanci vyzvali členské krajiny (Rada EÚ), aby do pripravovaného 14. balíka sankcií proti Rusku zahrnuli aj médiá podporované Kremľom a vysielacie a mediálne organizácie a jednotlivcov zodpovedných za propagandistické a dezinformačné kampane v EÚ.
Za uznesenie zahlasovalo 429 poslancov, 27 bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania.
Po viacerých nedávnych odhaleniach pokusov podporovaných Kremľom zasahovať do európskych demokratických procesov a podkopávať ich poslanci v prijatom uznesení dôrazne odsudzujú takéto snahy a tvrdia, že každá takáto aktivita musí mať následky.
Parlament je podľa uznesenia zhrozený zo správ, že niektorí europoslanci boli zrejme platení za šírenie ruskej propagandy a že sa podieľali na aktivitách proruského média "Hlas Európy" v čase ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.
Podľa europoslancov by sa lídri EÚ a členských štátov mali zaoberať ruskými zásahmi nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v celej Únii. Vzhľadom na blížiace sa eurovoľby, ktoré sa budú konať 6. až 9. júna, je to podľa zákonodarcov naliehavá a jasná potreba.
Poslanci pripomenuli prípady podozrenia z ruského zasahovania naprieč Európou vrátane Bulharska, Nemecka a Slovenska. Vyjadrili znepokojenie nad vypočúvaním popredného poslanca za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) pre podozrenie, že dostal peniaze od agentov Kremľa a nad zatknutím jeho parlamentného asistenta v Nemecku pre obvinenia zo špionáže v prospech Číny.
Parlament vyzval AfD, aby verejne deklarovala svoje finančné vzťahy, najmä s Kremľom, a zverejnila účel a presnú výšku všetkých platieb pochádzajúcich zo zdrojov napojených na Kremeľ.
Uznesenie spresňuje, že kým Rusko zostáva hlavným pôvodcom zahraničného zasahovania a dezinformácií v EÚ, aktívne sú aj ďalšie štáty.
Na posilnenie vlastnej obrany a europarlamentu ako inštitúcie navrhuje uznesenie posilniť systém vnútornej bezpečnosti vrátane dôkladného vnútorného vyšetrovania, a to s cieľom posúdiť možné prípady cudzieho zasahovania. Do tejto sféry spadajú aj žiadosti na povinné bezpečnostné školenia pre poslancov a zamestnancov EP, vykonávanie primeraných bezpečnostných previerok a posilnené previerky interných zamestnancov.
Europoslanci vyzvali členské krajiny (Rada EÚ), aby do pripravovaného 14. balíka sankcií proti Rusku zahrnuli aj médiá podporované Kremľom a vysielacie a mediálne organizácie a jednotlivcov zodpovedných za propagandistické a dezinformačné kampane v EÚ.