Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Weber od summitu v Bratislave očakáva jednotu lídrov v únii, ale aj potvrdenie toho, že brexit nie je katastrofa a že dokážu rokovať aj bez Británie.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 12. septembra (TASR) - Európu spravujeme oveľa lepšie než pred niekoľkými desaťročiami, ale nie je ľahká odpoveď, či sa nám to bude rovnako dariť aj v budúcnosti, uviedol pred summitom 27 lídrov EÚ v Bratislave nemecký europoslanec Manfred Weber, predseda politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente.
Weber, ktorý je na čele najpočetnejšej a najvplyvnejšej politickej frakcie v EP, pre TASR povedal, že od summitu má dve hlavné očakávania - jedno sa týka brexitu a to druhé jednoty únie.
V prvom rade by lídri v Bratislave mali potvrdiť, že brexit "nie je katastrofa", lebo EÚ dokáže rokovať aj bez Británie - prvýkrát na takomto podujatí bude chýbať britský premiér - a že 27 lídrov sa dokáže dohodnúť na spoločnej myšlienke i štruktúre a rokovať o budúcnosti Európy aj bez Britov.
V druhom rade podľa neho treba pred summitom zaslať jasný odkaz premiérom, kancelárom a prezidentom: prestaňte medzi sebou bojovať, pokúste sa spolupracovať a vyslať signál, že sme jednotní, že máme spoločné nápady pre budúcnosť.
"Je veľmi pozitívne, že sa pred summitom zameriavame na jednu z najpálčivejších otázok súčasnosti - na otázku vnútornej a vonkajšej bezpečnosti," povedal Weber o jednej z hlavných tém summitu.
Na otázku TASR, ako vníma návrhy politikov z krajín strednej Európy na zavedenie spoločnej európskej armády, Weber pripomenul, že sa treba zamyslieť nad vonkajšou ochranou našich hraníc aj z toho pohľadu, že Európania po dlhé roky znižovali výdavky na bezpečnosť a armádu, čo treba zmeniť.
"Ak chceme brániť našu suverenitu a slobodu, demokraciu a právny štát a nevieme, aké výzvy stoja pred nami v budúcnosti - majúc na zreteli dianie v Sýrii, Rusku a Afrike -, nevieme, čo sa môže stať, ale chceme brániť naše pozície," odkázal líder EĽS.
Zdôraznil, že po tohoročných prezidentských voľbách v USA môže dôjsť k naplneniu toho, že Američania už viac nebudú chcieť byť "policajtmi Európy". Je preto "na nás" zobrať do rúk zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.
Na druhej strane, ako upozornil, však musíme uvažovať o modernizácii európskych obranných zložiek, čo je nesmierne finančne náročné. Stačí spomenúť technológiu dronov, kybernetickú vojnu alebo samotnú logistiku rýchleho presunu jednotiek do inej krajiny.
"To všetko je nesmierne drahé. Pri modernizácii bezpečnostných síl je viac ako jasné, že to musíme robiť spolu. Hlavne pre malé krajiny ako Slovensko, Česká republika, ale aj pre väčšie krajiny je toto všetko finančne neúnosné. Preto má logiku sa podeliť o náklady," vysvetlil Weber. Spresnil, že táto otázka má význam aj z hľadiska brexitu, lebo Londýn doteraz blokoval akékoľvek snahy o jednotnú európsku armádu a teraz bude mať EÚ "rozviazané ruky".
Z hľadiska lepšej komunikácie medzi Bruselom a európskou verejnosťou Weber upozornil, že keď hovoríme o inštitucionálnom systéme Bruselu, tak hovoríme o 510 miliónoch ľuďoch a 28 štátoch, o stovkách politických strán v Európe, ale aj o rôznych kultúrach a životných spôsoboch.
"Ja ako líder politickej skupiny môžem potvrdiť, že žiadať ľudí, aby toto všetko pochopili, nie je ľahké. Tak ako nie je ľahké spravovať EÚ, chrbticu nášho kontinentu. Ale úprimne povedané, teraz to robíme oveľa lepšie ako pred desaťročiami, keď nebolo toľko slobody a demokracie. To, čo robíme, nie je ľahké, nie je to vždy zrozumiteľné, ale robíme to oveľa lepšie než v minulosti," zhodnotil situáciu v EÚ Weber.
Zároveň však priznal, že nie je možné dať odpoveď, že aj v budúcnosti to všetko budeme riešiť rovnakým spôsobom. Aj preto vyzval politických lídrov EÚ, aby urobili to najlepšie pre ľudí a urobili Európu úspešnou. Aby vnímali EÚ ako "stroj", ktorý pracuje v prospech všetkých národov, a nie iba v prospech konkrétnych národných záujmov.
"Dnes platí, že všetky pozitívne veci pre ľudí sa robia ako keby na národnej úrovni, čiže môžu za ne národní politici, ale všetko to zlé má na svedomí Brusel. Toto platí všade v Európe. Takže prosím, vysvetlite ľuďom, že za kopu dobrých vecí môže členstvo v EÚ. A myslím si, že Slovensko možno po vstupe do únie považovať za úspešný príbeh," povedal Weber záverom.
Weber, ktorý je na čele najpočetnejšej a najvplyvnejšej politickej frakcie v EP, pre TASR povedal, že od summitu má dve hlavné očakávania - jedno sa týka brexitu a to druhé jednoty únie.
V prvom rade by lídri v Bratislave mali potvrdiť, že brexit "nie je katastrofa", lebo EÚ dokáže rokovať aj bez Británie - prvýkrát na takomto podujatí bude chýbať britský premiér - a že 27 lídrov sa dokáže dohodnúť na spoločnej myšlienke i štruktúre a rokovať o budúcnosti Európy aj bez Britov.
V druhom rade podľa neho treba pred summitom zaslať jasný odkaz premiérom, kancelárom a prezidentom: prestaňte medzi sebou bojovať, pokúste sa spolupracovať a vyslať signál, že sme jednotní, že máme spoločné nápady pre budúcnosť.
"Je veľmi pozitívne, že sa pred summitom zameriavame na jednu z najpálčivejších otázok súčasnosti - na otázku vnútornej a vonkajšej bezpečnosti," povedal Weber o jednej z hlavných tém summitu.
Na otázku TASR, ako vníma návrhy politikov z krajín strednej Európy na zavedenie spoločnej európskej armády, Weber pripomenul, že sa treba zamyslieť nad vonkajšou ochranou našich hraníc aj z toho pohľadu, že Európania po dlhé roky znižovali výdavky na bezpečnosť a armádu, čo treba zmeniť.
"Ak chceme brániť našu suverenitu a slobodu, demokraciu a právny štát a nevieme, aké výzvy stoja pred nami v budúcnosti - majúc na zreteli dianie v Sýrii, Rusku a Afrike -, nevieme, čo sa môže stať, ale chceme brániť naše pozície," odkázal líder EĽS.
Zdôraznil, že po tohoročných prezidentských voľbách v USA môže dôjsť k naplneniu toho, že Američania už viac nebudú chcieť byť "policajtmi Európy". Je preto "na nás" zobrať do rúk zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.
Na druhej strane, ako upozornil, však musíme uvažovať o modernizácii európskych obranných zložiek, čo je nesmierne finančne náročné. Stačí spomenúť technológiu dronov, kybernetickú vojnu alebo samotnú logistiku rýchleho presunu jednotiek do inej krajiny.
"To všetko je nesmierne drahé. Pri modernizácii bezpečnostných síl je viac ako jasné, že to musíme robiť spolu. Hlavne pre malé krajiny ako Slovensko, Česká republika, ale aj pre väčšie krajiny je toto všetko finančne neúnosné. Preto má logiku sa podeliť o náklady," vysvetlil Weber. Spresnil, že táto otázka má význam aj z hľadiska brexitu, lebo Londýn doteraz blokoval akékoľvek snahy o jednotnú európsku armádu a teraz bude mať EÚ "rozviazané ruky".
Z hľadiska lepšej komunikácie medzi Bruselom a európskou verejnosťou Weber upozornil, že keď hovoríme o inštitucionálnom systéme Bruselu, tak hovoríme o 510 miliónoch ľuďoch a 28 štátoch, o stovkách politických strán v Európe, ale aj o rôznych kultúrach a životných spôsoboch.
"Ja ako líder politickej skupiny môžem potvrdiť, že žiadať ľudí, aby toto všetko pochopili, nie je ľahké. Tak ako nie je ľahké spravovať EÚ, chrbticu nášho kontinentu. Ale úprimne povedané, teraz to robíme oveľa lepšie ako pred desaťročiami, keď nebolo toľko slobody a demokracie. To, čo robíme, nie je ľahké, nie je to vždy zrozumiteľné, ale robíme to oveľa lepšie než v minulosti," zhodnotil situáciu v EÚ Weber.
Zároveň však priznal, že nie je možné dať odpoveď, že aj v budúcnosti to všetko budeme riešiť rovnakým spôsobom. Aj preto vyzval politických lídrov EÚ, aby urobili to najlepšie pre ľudí a urobili Európu úspešnou. Aby vnímali EÚ ako "stroj", ktorý pracuje v prospech všetkých národov, a nie iba v prospech konkrétnych národných záujmov.
"Dnes platí, že všetky pozitívne veci pre ľudí sa robia ako keby na národnej úrovni, čiže môžu za ne národní politici, ale všetko to zlé má na svedomí Brusel. Toto platí všade v Európe. Takže prosím, vysvetlite ľuďom, že za kopu dobrých vecí môže členstvo v EÚ. A myslím si, že Slovensko možno po vstupe do únie považovať za úspešný príbeh," povedal Weber záverom.
