Potrebuje nájsť miliardy na obranu.
Autor TASR
Brusel 8. decembra (TASR) - Už pred pádom francúzskej a nemeckej vlády mala európska ekonomika dosť problémov. Trápil ju slabý rast, zaostávajúca konkurencieschopnosť a ťažkosti v automobilovom priemysle. Potrebuje tiež nájsť miliardy na obranu. A k tomu jej novozvolený americký prezident Donald Trump pohrozil clami. Uviedla vo svojej analýze agentúra AP, od ktorej správu prevzala TASR.
Riešenie sa bude hľadať ťažšie, keď sa dve najväčšie ekonomiky (Nemecko a Francúzsko) zmietajú v politickom chaose. Tam, kde kedysi existovala takzvaná francúzsko-nemecká os, ktorá posúvala Európu dopredu, je teraz vákuum. Francúzsky premiér Michel Barnier vo štvrtok (5. 12.) po strate dôvery odstúpil z funkcie. A keď aj prezident Emmanuel Macron vymenuje nového premiéra, bude mu chýbať väčšina v parlamente. Voľby pritom môže vypísať až v júni 2025.
Nemecká koalícia sa rozpadla v novembri. Krajinu čakajú predčasné voľby 23. februára. Rozhovory o zostavení novej vlády by mohli trvať až do apríla.
Zdá sa, že pravdepodobný nový nemecký kancelár Friedrich Merz je otvorený uvoľneniu ústavných obmedzení na pôžičky, tzv. dlhovej brzdy, s cieľom umožniť výdavky na podporu rastu a investície. Francúzsko by však mohlo čeliť "úplnej paralýze". A to bude problém pre Európu. Veľký potenciál jej ekonomiky nebude taký, aký by mohol byť bez problémov jej kľúčových ekonomík.
A potom je tu zaostávajúce podnikateľské prostredie v Európe. Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojej správe odporučil spoločné pôžičky na podporu verejných investícií, celoeurópsku priemyselnú politiku a integráciu finančných trhov.
Bez francúzsko-nemeckého "motora" sa však Európa dopredu nepohne.
Európsky automobilový priemysel sa medzitým snaží o revíziu prísnych emisných noriem v roku 2025. Upozorňuje, že pokles dopytu po elektrických autách znamená, že sa nebude môcť vyhnúť vysokým pokutám. Tieto peniaze však potrebuje na vývoj nových elektrických vozidiel.
Donald Trump sa ujme úradu 20. januára. Clá v USA na európsky tovar vážne poškodia tzv. starý kontinent, keďže jeho ekonomika je zameraná na export. A odvetné clá Bruselu situáciu ešte zhoršia.
Európa by sa mohla rozhodnúť, že neuplatní odvetné clá, čím sa vyhne obojstranne deštruktívnemu cyklu. A mohla by sa tiež zaviazať k nákupu skvapalneného zemného plynu z USA alebo by mohla minúť viac na obranu, ako to od nej žiada Trump. Rizikom tiež je, že Trump môže byť voči Európe tvrdší, keď Nemecko a Francúzsko bojujú s vlastnými problémami a nezapájajú sa do akcií.
Európska komisia odhaduje, že v nasledujúcom desaťročí bude potrebných až 500 miliárd eur na splnenie bezpečnostných potrieb bloku. Zlepšenie obrany a konkurencieschopnosti si však "vyžadujú fiškálne a parlamentné zdroje najväčších členských štátov". Otázkou je, či sú Nemecko a Francúzsko v súčasnosti v pozícii, aby to bolo možné realizovať.
Riešenie sa bude hľadať ťažšie, keď sa dve najväčšie ekonomiky (Nemecko a Francúzsko) zmietajú v politickom chaose. Tam, kde kedysi existovala takzvaná francúzsko-nemecká os, ktorá posúvala Európu dopredu, je teraz vákuum. Francúzsky premiér Michel Barnier vo štvrtok (5. 12.) po strate dôvery odstúpil z funkcie. A keď aj prezident Emmanuel Macron vymenuje nového premiéra, bude mu chýbať väčšina v parlamente. Voľby pritom môže vypísať až v júni 2025.
Nemecká koalícia sa rozpadla v novembri. Krajinu čakajú predčasné voľby 23. februára. Rozhovory o zostavení novej vlády by mohli trvať až do apríla.
Zdá sa, že pravdepodobný nový nemecký kancelár Friedrich Merz je otvorený uvoľneniu ústavných obmedzení na pôžičky, tzv. dlhovej brzdy, s cieľom umožniť výdavky na podporu rastu a investície. Francúzsko by však mohlo čeliť "úplnej paralýze". A to bude problém pre Európu. Veľký potenciál jej ekonomiky nebude taký, aký by mohol byť bez problémov jej kľúčových ekonomík.
A potom je tu zaostávajúce podnikateľské prostredie v Európe. Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojej správe odporučil spoločné pôžičky na podporu verejných investícií, celoeurópsku priemyselnú politiku a integráciu finančných trhov.
Bez francúzsko-nemeckého "motora" sa však Európa dopredu nepohne.
Európsky automobilový priemysel sa medzitým snaží o revíziu prísnych emisných noriem v roku 2025. Upozorňuje, že pokles dopytu po elektrických autách znamená, že sa nebude môcť vyhnúť vysokým pokutám. Tieto peniaze však potrebuje na vývoj nových elektrických vozidiel.
Donald Trump sa ujme úradu 20. januára. Clá v USA na európsky tovar vážne poškodia tzv. starý kontinent, keďže jeho ekonomika je zameraná na export. A odvetné clá Bruselu situáciu ešte zhoršia.
Európa by sa mohla rozhodnúť, že neuplatní odvetné clá, čím sa vyhne obojstranne deštruktívnemu cyklu. A mohla by sa tiež zaviazať k nákupu skvapalneného zemného plynu z USA alebo by mohla minúť viac na obranu, ako to od nej žiada Trump. Rizikom tiež je, že Trump môže byť voči Európe tvrdší, keď Nemecko a Francúzsko bojujú s vlastnými problémami a nezapájajú sa do akcií.
Európska komisia odhaduje, že v nasledujúcom desaťročí bude potrebných až 500 miliárd eur na splnenie bezpečnostných potrieb bloku. Zlepšenie obrany a konkurencieschopnosti si však "vyžadujú fiškálne a parlamentné zdroje najväčších členských štátov". Otázkou je, či sú Nemecko a Francúzsko v súčasnosti v pozícii, aby to bolo možné realizovať.