Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekt EK bol vypracovaný po nedávnych skúsenostiach s Gréckom, ktoré nebolo schopné zastaviť tok masy prisťahovalcov, pričom grécka vláda ani nesúhlasila s prijatím pomoci od zvyšku EÚ.
Autor TASR
Brusel 14. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) sa chystá v utorok predstaviť projekt vytvorenia európskeho zboru pohraničnej stráže. Táto "európska pohraničná jednotka" má byť podľa agentúry Reuters schopná okamžite zasiahnuť v krízovej situácii v tých členských štátoch, ktoré nie sú schopné dostatočne ochrániť vonkajšie hranice EÚ.
Podľa agentúry Reuters však táto iniciatíva naráža na odmietavý postoj viacerých členských štátov EÚ.
Zámerom exekutívy EÚ je, aby rozhodnutie o nasadení európskeho zboru pohraničnej stráže mohlo byť prijaté aj bez súhlasu krajiny, na ktorej hraniciach by malo dôjsť k zásahu.
Projekt EK bol vypracovaný po nedávnych skúsenostiach s Gréckom, ktoré nebolo schopné zastaviť tok stoviek tisícov prisťahovalcov, pričom grécka vláda ani nesúhlasila s prijatím pomoci od zvyšku EÚ.
Neústretový postoj Grécka a pokračujúci tok migrantov cez Grécko a Balkán do Európy prinútili politikov viacerých členských štátov únie uvažovať o tom, či by Grécko nemalo opustiť schengenskú zónu.
Projekt spoločného zboru na ochranu vonkajších hraníc EÚ by bol prospešný v tom, že by členské štáty prestali zavádzať alebo uvažovať o zavedení jednostranných opatrení v podobe znovuzavedenia hraničných kontrol. Tieto kontroly oslabujú ideu schengenského priestoru a zo širšieho hľadiska podnecujú rast popularity euroskeptických politických strán.
Agentúra Reuters upozornila, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko by tento návrh EK privítali. Iné štáty sa domnievajú, že táto iniciatíva zachádza príliš ďaleko a že zasahuje do vnútorných záležitostí jednotlivých členov EÚ. Medzi krajiny, ktoré sa negatívne stavajú ku vzniku európskeho zboru pohraničnej stráže patrí napríklad Poľsko. Poľský šéf diplomacie Witold Waszczykowski upozornil, že by sa vytvorila inštitúcia, ktorá bude svojvoľne rozhodovať o opatreniach na hraniciach bez účasti dotknutého členského štátu EÚ.
Podľa Reuters existujú medzi diplomatmi EÚ aj názory, že pre lepšiu ochranu vonkajších hraníc únie postačia súčasné ustanovenia umožňujúce pozastavenie členstva v Schengene tým krajinám, ktoré nedostatočne chránia vonkajšie hranice schengenského priestoru.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov je možné kompromisné riešenie, podľa ktorého by velenie jednotlivých misií európskeho zboru pohraničnej stráže podliehalo veleniu štátu, na hraniciach ktorého sa bude zasahovať.
Podľa agentúry Reuters však táto iniciatíva naráža na odmietavý postoj viacerých členských štátov EÚ.
Zámerom exekutívy EÚ je, aby rozhodnutie o nasadení európskeho zboru pohraničnej stráže mohlo byť prijaté aj bez súhlasu krajiny, na ktorej hraniciach by malo dôjsť k zásahu.
Projekt EK bol vypracovaný po nedávnych skúsenostiach s Gréckom, ktoré nebolo schopné zastaviť tok stoviek tisícov prisťahovalcov, pričom grécka vláda ani nesúhlasila s prijatím pomoci od zvyšku EÚ.
Neústretový postoj Grécka a pokračujúci tok migrantov cez Grécko a Balkán do Európy prinútili politikov viacerých členských štátov únie uvažovať o tom, či by Grécko nemalo opustiť schengenskú zónu.
Projekt spoločného zboru na ochranu vonkajších hraníc EÚ by bol prospešný v tom, že by členské štáty prestali zavádzať alebo uvažovať o zavedení jednostranných opatrení v podobe znovuzavedenia hraničných kontrol. Tieto kontroly oslabujú ideu schengenského priestoru a zo širšieho hľadiska podnecujú rast popularity euroskeptických politických strán.
Agentúra Reuters upozornila, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko by tento návrh EK privítali. Iné štáty sa domnievajú, že táto iniciatíva zachádza príliš ďaleko a že zasahuje do vnútorných záležitostí jednotlivých členov EÚ. Medzi krajiny, ktoré sa negatívne stavajú ku vzniku európskeho zboru pohraničnej stráže patrí napríklad Poľsko. Poľský šéf diplomacie Witold Waszczykowski upozornil, že by sa vytvorila inštitúcia, ktorá bude svojvoľne rozhodovať o opatreniach na hraniciach bez účasti dotknutého členského štátu EÚ.
Podľa Reuters existujú medzi diplomatmi EÚ aj názory, že pre lepšiu ochranu vonkajších hraníc únie postačia súčasné ustanovenia umožňujúce pozastavenie členstva v Schengene tým krajinám, ktoré nedostatočne chránia vonkajšie hranice schengenského priestoru.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov je možné kompromisné riešenie, podľa ktorého by velenie jednotlivých misií európskeho zboru pohraničnej stráže podliehalo veleniu štátu, na hraniciach ktorého sa bude zasahovať.
