Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: súdnictvo, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a inštitucionálne otázky spojené s kontrolou a rovnováhou moci.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 13. júla (TASR) – Európska komisia (EK) v stredu zverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte, ktorá obsahuje prehľad trendov v EÚ ako celku a 27 kapitol o jednotlivých členských krajinách. Správa sa zaoberá vývojom v každom členskom štáte od júla 2021 a v kontexte ruskej invázie na Ukrajine zdôrazňuje dôležitosť presadzovania demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu. Informuje o tom spravodajca TASR.
Tohtoročná správa EK po prvý raz obsahuje špecifické odporúčania určené každému členskému štátu. Ich cieľom je povzbudiť členské krajiny, aby pokračovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách, a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.
Správa skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: súdnictvo, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a inštitucionálne otázky spojené s kontrolou a rovnováhou moci. Tohoročná správa zahŕňa pripomienky aj k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie škodlivého spywaru Pegasus alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.
Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch prebiehajú reformy právneho štátu s cieľom riešiť problémy identifikované v predošlých rokoch. Pri niektorých štátoch však pretrvávajú obavy zo systémového porušovania právneho štátu.
Komisia pri hodnotení reforiem v oblasti súdnictva uviedla, že viaceré členské štáty sa pustili do reforiem na posilnenie nezávislosti súdnictva a zaviedli aj opatrenia zamerané na zlepšenie účinnosti súdnictva v podobe digitalizácie súdnych systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti. Pri niekoľkých členských štátoch však pretrvávajú obavy – existujú problémy týkajúce sa vymenovávania na vyššie súdy a do funkcií predsedov súdov a aj obavy týkajúce sa nezávislosti či autonómie prokuratúry a využívania disciplinárneho konania na obmedzenie nezávislosti súdnictva.
EK skonštatovala, že od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo revidovali protikorupčné stratégie. Niekoľko členských štátov zosúladilo svoje právne rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má rozsiahle právne predpisy, ktoré poskytujú systému trestného súdnictva nástroje potrebné na boj proti korupcii. V niektorých štátoch je protikorupčné vyšetrovanie a trestné stíhanie zdĺhavé a rozsudky chýbajú najmä v prípadoch na vysokej úrovni. Verejní činitelia majú povinnosť zverejňovať majetok vo všetkých členských štátoch, to sa však líši v rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejňovaných informácií.
V oblasti médií EK uviedla, že pandémia koronavírusu aj vojna na Ukrajine preukázali kľúčovú úlohu novinárov pri preverovaní faktov a informovaní občanov. Viaceré členské štáty prijali alebo zvažujú opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov na základe iniciatív eurokomisie. A viacero členov EÚ sa snaží zlepšiť transparentnosť vlastníctva médií. Obavy sa týkajú nedostatočnej transparentnosti distribúcie štátnej reklamy, konfliktu záujmov a prekážok súvisiacich s prístupom k verejným dokumentom. Správa sa zaoberá aj verejnoprávnymi médiami. Komisia upozornila, že sú potrebné záruky, aby sa zabezpečila ochrana nezávislosti verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nevyužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá.
Podľa správy EK ústavné súdy aj naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri systéme bŕzd a protiváh. Postavenie inštitúcií na ochranu ľudských práv, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch posilnilo a vo väčšine členských štátov existuje priaznivé prostredie pre činnosti občianskej spoločnosti. V niektorých členských štátoch však neexistuje rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami a organizácie občianskej spoločnosti čelia problémom, ako sú otázky ich financovania, antikampane či zúženie ich operačného priestoru.
Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby na základe jej správy pokračovali v diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzvala členské štáty, aby riešili výzvy uvedené v správe, a aj národné parlamenty a občiansku spoločnosť, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte.
Tohtoročná správa EK po prvý raz obsahuje špecifické odporúčania určené každému členskému štátu. Ich cieľom je povzbudiť členské krajiny, aby pokračovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách, a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.
Správa skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: súdnictvo, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a inštitucionálne otázky spojené s kontrolou a rovnováhou moci. Tohoročná správa zahŕňa pripomienky aj k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie škodlivého spywaru Pegasus alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.
Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch prebiehajú reformy právneho štátu s cieľom riešiť problémy identifikované v predošlých rokoch. Pri niektorých štátoch však pretrvávajú obavy zo systémového porušovania právneho štátu.
Komisia pri hodnotení reforiem v oblasti súdnictva uviedla, že viaceré členské štáty sa pustili do reforiem na posilnenie nezávislosti súdnictva a zaviedli aj opatrenia zamerané na zlepšenie účinnosti súdnictva v podobe digitalizácie súdnych systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti. Pri niekoľkých členských štátoch však pretrvávajú obavy – existujú problémy týkajúce sa vymenovávania na vyššie súdy a do funkcií predsedov súdov a aj obavy týkajúce sa nezávislosti či autonómie prokuratúry a využívania disciplinárneho konania na obmedzenie nezávislosti súdnictva.
EK skonštatovala, že od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo revidovali protikorupčné stratégie. Niekoľko členských štátov zosúladilo svoje právne rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má rozsiahle právne predpisy, ktoré poskytujú systému trestného súdnictva nástroje potrebné na boj proti korupcii. V niektorých štátoch je protikorupčné vyšetrovanie a trestné stíhanie zdĺhavé a rozsudky chýbajú najmä v prípadoch na vysokej úrovni. Verejní činitelia majú povinnosť zverejňovať majetok vo všetkých členských štátoch, to sa však líši v rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejňovaných informácií.
V oblasti médií EK uviedla, že pandémia koronavírusu aj vojna na Ukrajine preukázali kľúčovú úlohu novinárov pri preverovaní faktov a informovaní občanov. Viaceré členské štáty prijali alebo zvažujú opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov na základe iniciatív eurokomisie. A viacero členov EÚ sa snaží zlepšiť transparentnosť vlastníctva médií. Obavy sa týkajú nedostatočnej transparentnosti distribúcie štátnej reklamy, konfliktu záujmov a prekážok súvisiacich s prístupom k verejným dokumentom. Správa sa zaoberá aj verejnoprávnymi médiami. Komisia upozornila, že sú potrebné záruky, aby sa zabezpečila ochrana nezávislosti verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nevyužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá.
Podľa správy EK ústavné súdy aj naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri systéme bŕzd a protiváh. Postavenie inštitúcií na ochranu ľudských práv, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch posilnilo a vo väčšine členských štátov existuje priaznivé prostredie pre činnosti občianskej spoločnosti. V niektorých členských štátoch však neexistuje rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami a organizácie občianskej spoločnosti čelia problémom, ako sú otázky ich financovania, antikampane či zúženie ich operačného priestoru.
Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby na základe jej správy pokračovali v diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzvala členské štáty, aby riešili výzvy uvedené v správe, a aj národné parlamenty a občiansku spoločnosť, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte.
