Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Weber už viackrát vyhlásil, že by chcel dať najväčšej paneurópskej strane silnejšiu identitu a posilniť väzby s národnými lídrami členských strán a jej členmi.
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel/Rotterdam 31. mája (TASR) - Európska ľudová strana (EPP) si v utorok a stredu v holandskom Rotterdame bude na svojom 27. štatutárnom sneme voliť nové vedenie. Novým predsedom najväčšej a najvplyvnejšej stredopravej politickej strany v Európe sa podľa všetkého stane nemecký europoslanec a šéf politickej frakcie EPP v Európskom parlamente (EP) Manfred Weber. Informuje o tom spravodajca TASR.
Počas dvojdňového zjazdu bude zvolené vedenie Európskej ľudovej strany, zložené z predsedu, podpredsedov, generálneho tajomníka a pokladníka. Jediným kandidátom na predsedu EPP je Manfred Weber, ktorý by v tejto funkcii mal nahradiť niekdajšieho poľského premiéra a bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska.
Tusk je na čele európskych ľudovcov od novembra 2019, keď túto pozíciu – ako prvý politik z krajín strednej a východnej Európy – získal na sneme EPP v Záhrebe. Vlani však Tusk oznámil svoj zámer vrátiť sa do domácej politiky, kde sa chce pokúsiť o víťazstvo hlavnej opozičnej strany, Občianskej platformy, v poľských parlamentných voľbách v roku 2023.
Weber už viackrát vyhlásil, že by chcel dať najväčšej paneurópskej strane silnejšiu identitu a posilniť väzby s národnými lídrami členských strán a jej členmi.
Delegáti na sneme budú voliť aj desať podpredsedov EPP. Medzi kandidátmi sú eurokomisárka Marija Gabrielová (Bulharsko), eurokomisárka Dubravka Šuicová (Chorvátsko), eurokomisár Johannes Hahn (Rakúsko), europoslanci Esther de Langeová (Holandsko), David McAllister (Nemecko), Andrzej Halicki (Poľsko), Siegfried Murešan (Rumunsko), Esteban González Pons (Španielsko), Antonio Tajani (Taliansko), ako aj niekdajší fínsky vicepremiér Petteri Orpo a bývalý francúzsky europoslnec a viceprimátor mesta Nimes Franck Proust.
O post pokladníka sa uchádzajú europoslanci Paulo Rangel (Portugalsko) a Tomáš Zdechovský (Česká republika).
Európsku ľudovú stranu v súčasnosti tvorí 81 strán zo 43 krajín. Do rodiny ľudovcov patrí aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, a šéfovia štátov a vlád zo siedmich členských krajín EÚ (Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko a Rumunsko) a traja z krajín mimo eurobloku, deväť členov Európskej komisie a aj najväčšia politická skupina v Európskom parlamente (176 poslancov).
K EPP sa ako premiér hlási aj Eduard Heger zo Slovenska, ktorý sa v utorok popoludní zúčastní na sneme ľudovcov v Rotterdame, avšak jeho strana OĽaNO ešte nie je plnoprávnym členom tejto politickej rodiny.
Na Slovensku sa zo strán zastúpených v Európskom parlamente k EPP hlásia Kresťanskodemokratické hnutie, OĽaNO a SPOLU – občianska demokracia. K ľudovcom sa hlásia sa aj slovenské mimoparlamentné strany MOST – HÍD a Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja, ktoré vystupujú pod hlavičkou Aliancia. V minulosti bola členom EPP aj SDKÚ-DS.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Počas dvojdňového zjazdu bude zvolené vedenie Európskej ľudovej strany, zložené z predsedu, podpredsedov, generálneho tajomníka a pokladníka. Jediným kandidátom na predsedu EPP je Manfred Weber, ktorý by v tejto funkcii mal nahradiť niekdajšieho poľského premiéra a bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska.
Tusk je na čele európskych ľudovcov od novembra 2019, keď túto pozíciu – ako prvý politik z krajín strednej a východnej Európy – získal na sneme EPP v Záhrebe. Vlani však Tusk oznámil svoj zámer vrátiť sa do domácej politiky, kde sa chce pokúsiť o víťazstvo hlavnej opozičnej strany, Občianskej platformy, v poľských parlamentných voľbách v roku 2023.
Weber už viackrát vyhlásil, že by chcel dať najväčšej paneurópskej strane silnejšiu identitu a posilniť väzby s národnými lídrami členských strán a jej členmi.
Delegáti na sneme budú voliť aj desať podpredsedov EPP. Medzi kandidátmi sú eurokomisárka Marija Gabrielová (Bulharsko), eurokomisárka Dubravka Šuicová (Chorvátsko), eurokomisár Johannes Hahn (Rakúsko), europoslanci Esther de Langeová (Holandsko), David McAllister (Nemecko), Andrzej Halicki (Poľsko), Siegfried Murešan (Rumunsko), Esteban González Pons (Španielsko), Antonio Tajani (Taliansko), ako aj niekdajší fínsky vicepremiér Petteri Orpo a bývalý francúzsky europoslnec a viceprimátor mesta Nimes Franck Proust.
O post pokladníka sa uchádzajú europoslanci Paulo Rangel (Portugalsko) a Tomáš Zdechovský (Česká republika).
Európsku ľudovú stranu v súčasnosti tvorí 81 strán zo 43 krajín. Do rodiny ľudovcov patrí aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, a šéfovia štátov a vlád zo siedmich členských krajín EÚ (Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko a Rumunsko) a traja z krajín mimo eurobloku, deväť členov Európskej komisie a aj najväčšia politická skupina v Európskom parlamente (176 poslancov).
K EPP sa ako premiér hlási aj Eduard Heger zo Slovenska, ktorý sa v utorok popoludní zúčastní na sneme ľudovcov v Rotterdame, avšak jeho strana OĽaNO ešte nie je plnoprávnym členom tejto politickej rodiny.
Na Slovensku sa zo strán zastúpených v Európskom parlamente k EPP hlásia Kresťanskodemokratické hnutie, OĽaNO a SPOLU – občianska demokracia. K ľudovcom sa hlásia sa aj slovenské mimoparlamentné strany MOST – HÍD a Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja, ktoré vystupujú pod hlavičkou Aliancia. V minulosti bola členom EPP aj SDKÚ-DS.
spravodajca TASR Jaromír Novak
