Brusel 10. marca (TASR) - Európska komisia (EK) navrhla v stredu posilniť globálny humanitárny vplyv Európskej únie s cieľom uspokojiť zvyšujúce sa humanitárne potreby umocnené pandémiou koronavírusu a predstavila opatrenia, ktoré majú urýchliť humanitárnu pomoc.

EÚ sa podľa tohto návrhu zameria na rozšírenie zdrojovej základne, podporu priaznivejšieho prostredia pre humanitárnych partnerov a riešenie základných príčin vzniku kríz.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v tejto súvislosti upozornil, že humanitárna kríza v súčasnosti trvá v priemere viac ako deväť rokov a pri mnohých z týchto kríz existuje riziko, že upadnú do zabudnutia, ako je to v prípade Jemenu alebo Sýrie.

"Ale EÚ nezabúda. Humanitárna pomoc je jedným z najhmatateľnejších príkladov vonkajšej činnosti Únie a dôkazom našej solidarity. Naša zahraničná politika musí viac ako kedykoľvek predtým zamerať pozornosť na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré umožňuje podporovať humanitárnu činnosť a chrániť civilistov či humanitárnych pracovníkov na celom svete," uviedol Borrell.

Komisia upozornila, že zásady humanitárnej pomoci sa vo svete čoraz častejšie spochybňujú, aj preto globálna zodpovednosť EÚ ako humanitárneho aktéra je dôležitejšia ako v minulosti. Globálna darcovská základňa zostáva obmedzená, čo chce EÚ zlepšiť, pričom chce aj zvýšiť účinnosť a vplyv svojej humanitárnej činnosti a byť zároveň schopná zareagovať hneď, ako dôjde k nejakej krízovej situácií.

EÚ na tento účel vytvorí novú európsku kapacitu v oblasti humanitárnej reakcie, ktorá umožní priamu intervenciu v čase humanitárnej krízy tam, kde tradičné mechanizmy humanitárnej pomoci cez partnerov Únie nebudú účinné či dostatočné. Bude potrebné zjednodušiť logistiku vrátane dopravy, umožniť združovanie zdrojov a uľahčiť ich nasadenie priamo v teréne. Nový nástroj bude fungovať v koordinácii s mechanizmom EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Podľa údajov EK počet útokov znepriatelených strán na civilné obyvateľstvo, nemocnice a školy narastá, čo je porušením medzinárodného humanitárneho práva. V roku 2019 bolo zaznamenaných 277 útokov proti humanitárnym pracovníkom, ktoré si vyžiadali 125 obetí. EÚ sa preto zameria na dôsledné monitorovanie porušovania medzinárodného humanitárneho práva a na zabezpečovanie toho, aby jej sankčná politika prihliadala na medzinárodne humanitárne právo.

Humanitárna pomoc sama o sebe nedokáže reagovať na základné príčiny konfliktov a iných kríz, aj preto EÚ preto zintenzívni svoje úsilie v oblasti naliehavej pomoci, pričom bude v úzkej spolupráci s rozvojovými partnermi a mierotvorcami hľadať odpovede na základné príčiny kríz.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)