Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Migračná politika je pre členské štáty dlhodobým kameňom úrazu.
Autor TASR
Brusel 8. apríla (TASR) - Európsky parlament bude v stredu hlasovať o reforme imigračnej politiky, ktorá má uchádzačom o azyl sťažiť vstupné procedúry a zabezpečiť rovnomerné rozloženie zodpovednosti za migrantov medzi všetky členské krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Hlasovať sa bude o sérii zákonov súvisiacich s migračným a azylovým paktom založeným na návrhu Európskej komisie zo septembra 2020. Po schválení by mala reforma začať platiť v roku 2026.
Európska únia navyše uzatvára dohody s viacerými krajinami mimo svojich hraníc v snahe znížiť počet migrantov, ktorí opúšťajú ich priestor s cieľom dostať sa do Európy. Dvojstranný prístup bol zavedený s narastajúcim počtom žiadostí o azyl vo všetkých 27 krajinách Únie. Ich počet minulý rok dosiahol 1,14 milióna, bol tak najvyšší od roku 2016.
Podľa Frontexu, agentúry EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa zvyšuje aj počet nelegálnych vstupov migrantov do priestoru Únie, ktorý v minulom roku dosiahol 380.000.
Proti migračnému a azylovému paktu sa z rôznych dôvodov postavili krajná pravica, krajná ľavica a socialistickí poslanci EP.
"Po rokoch strávených na mŕtvom bode nám nové migračné pravidlá umožňujú opätovné prevzatie kontroly na našich vonkajších hraniciach a zníženie tlaku na EÚ. Nie prevádzači, ale štátne orgány majú rozhodovať o tom, kto vstúpi do Európskej únie," povedal Manfred Weber, šéf ľudovcov, najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente.
Neziskové a migračné charitatívne organizácie vystúpili proti reforme, obzvlášť proti ustanoveniu vytvoriť na hraniciach zariadenia na ubytovanie žiadateľov o azyl a na rýchle vrátenie nevhodných kandidátov do iných krajín. Obávajú sa, že to povedie k systematickému zadržiavaniu migrantov.
Reforma zväčša zachováva základné pravidlo - prvá krajina, do ktorej sa žiadateľ o azyl dostane, je zodpovedná za riešenie daného prípadu. Novinkou je "mechanizmus solidarity", ktorý vyžaduje, aby všetky členské krajiny EÚ pomáhali krajinám prvej línie ako Taliansko, Grécko či Chorvátsko, keď budú pod tlakom veľkého množstva žiadateľov. Buď niektorých z nich prijmú, alebo poskytnú finančný príspevok.
Migračná politika je pre členské štáty dlhodobým kameňom úrazu. Jedným z nedoriešených problémov paktu je organizácia hraničných stredísk a ich zásobovanie tlmočníkmi či policajnými zložkami.
Hlasovať sa bude o sérii zákonov súvisiacich s migračným a azylovým paktom založeným na návrhu Európskej komisie zo septembra 2020. Po schválení by mala reforma začať platiť v roku 2026.
Európska únia navyše uzatvára dohody s viacerými krajinami mimo svojich hraníc v snahe znížiť počet migrantov, ktorí opúšťajú ich priestor s cieľom dostať sa do Európy. Dvojstranný prístup bol zavedený s narastajúcim počtom žiadostí o azyl vo všetkých 27 krajinách Únie. Ich počet minulý rok dosiahol 1,14 milióna, bol tak najvyšší od roku 2016.
Podľa Frontexu, agentúry EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa zvyšuje aj počet nelegálnych vstupov migrantov do priestoru Únie, ktorý v minulom roku dosiahol 380.000.
Proti migračnému a azylovému paktu sa z rôznych dôvodov postavili krajná pravica, krajná ľavica a socialistickí poslanci EP.
"Po rokoch strávených na mŕtvom bode nám nové migračné pravidlá umožňujú opätovné prevzatie kontroly na našich vonkajších hraniciach a zníženie tlaku na EÚ. Nie prevádzači, ale štátne orgány majú rozhodovať o tom, kto vstúpi do Európskej únie," povedal Manfred Weber, šéf ľudovcov, najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente.
Neziskové a migračné charitatívne organizácie vystúpili proti reforme, obzvlášť proti ustanoveniu vytvoriť na hraniciach zariadenia na ubytovanie žiadateľov o azyl a na rýchle vrátenie nevhodných kandidátov do iných krajín. Obávajú sa, že to povedie k systematickému zadržiavaniu migrantov.
Reforma zväčša zachováva základné pravidlo - prvá krajina, do ktorej sa žiadateľ o azyl dostane, je zodpovedná za riešenie daného prípadu. Novinkou je "mechanizmus solidarity", ktorý vyžaduje, aby všetky členské krajiny EÚ pomáhali krajinám prvej línie ako Taliansko, Grécko či Chorvátsko, keď budú pod tlakom veľkého množstva žiadateľov. Buď niektorých z nich prijmú, alebo poskytnú finančný príspevok.
Migračná politika je pre členské štáty dlhodobým kameňom úrazu. Jedným z nedoriešených problémov paktu je organizácia hraničných stredísk a ich zásobovanie tlmočníkmi či policajnými zložkami.
