Bratislava 9. mája (TASR) - Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v štátoch Európskej únie (EÚ) sa budú v jednotlivých 28 krajinách únie konať od 22. do 25. mája. Na Slovensku budeme svojich 13 europoslancov voliť v sobotu 24. mája od 7.00 h do 22.00 h.

Výsledky volieb sa voliči dozvedia v nedeľu 25. mája v noci. Volebný zákon totiž umožňuje volebnej komisii zverejniť celkový výsledok volieb až po ukončení volieb v tom členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdajú hlasy ako poslední. Posledné Taliansko zatvorí hlasovacie miestnosti až v nedeľu 25. mája o 23. hodine večer.

TASR prináša stručné informácie o Európskom parlamente a jeho histórii.

V roku 1952 bolo založené Spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktoré sa v roku 1958 premenovalo na Európske parlamentné zhromaždenie. Z neho v roku 1962 vznikol Európsky parlament (EP).

Európsky parlament je nadnárodnou parlamentnou inštitúciou EÚ a spolu s Radou EÚ a Európskou komisiou (EK) tvorí tzv. inštitucionálny trojuholník únie. Je jedinou inštitúciou EÚ volenou priamo občanmi, na rozdiel od národných parlamentov však nemá výhradnú zákonodarnú moc. Vo väčšine oblastí prijíma legislatívu spolu s Radou EÚ, s ktorou schvaľuje aj úniový rozpočet a kontroluje Európsku komisiu.

Vo francúzskom Štrasburgu sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí EP vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v belgickom Bruseli, kde zasadajú aj výbory EP. Generálny sekretariát EP sídli v Luxemburgu.

V rokovacej sále EP sedia poslanci v politických skupinách a nie v národných delegáciách. V súčasnosti je v EP 8 politických skupín a niekoľko nezávislých poslancov. Tieto politické skupiny tvoria poslanci z viac než 100 národných politických strán. Je to Skupina Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov (kresťanskí demokrati, konzervatívci, ľudovci), Skupina Strany európskych socialistov (sociálni demokrati, socialisti), Aliancia liberálov a demokratov v Európe (liberáli), Únia za Európu národov (nacionalisti), Zelení/Európska slobodná aliancia (zelení, regionálne strany), Konfederálna skupina európskej zjednotenej ľavice/Severskí ľavicoví zelení (komunisti), Nezávislosť – demokracia (euroskeptici), Nezávislosť – tradícia – suverenita ("anti-európania"). V EP pôsobia aj nezaradení poslanci.

Národné parlamenty pôvodne do europarlamentu nominovali poslancov z vlastných radov. V roku 1979 sa uskutočnili prvé priame voľby a odvtedy si svojich europoslancov každých päť rokov volia občania členských štátov v európskych voľbách. Účasť na voľbách však býva tradične veľmi nízka, stabilne klesala zo 62 percent v roku 1979 až na 43 percent v roku 2009.

Celková účasť vo voľbách do EP v roku 2009 vo všetkých členských štátoch EÚ dosiahla historické minimum 43,24 percenta. Slovensko si síce polepšilo oproti voľbám do EP z roku 2004, kedy bola účasť iba 16,96 percenta, no napriek vyššej 19,64-percentnej účasti vo voľbách roku 2009 mala naša krajina najnižšiu volebnú účasť z celej EÚ. Druhú najnižšiu účasť mala Litva 20,88 percenta a tretie skončilo Rumunsko s 27,21 percentami. Najviac voličov prišlo k volebným urnám v Luxembursku (91 %) a Belgicku (85,86 %). V týchto krajinách je účasť vo voľbách povinná.

Pre Slovákov to budú historicky tretie eurovoľby na ich území. Slovenská republika si ako nový členský štát Európskej únie (EÚ) zvolila v roku 2004 prvýkrát svojich 14 europoslancov.

Od roku 1988 každoročne udeľuje Európsky parlament významnej politickej osobnosti cenu za slobodu myslenia, nazvanú podľa známeho ruského fyzika, disidenta a držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 1975, Andreja Sacharova. V roku 1989 ju získal Slovák Alexander Dubček.

Predsedom EP je v súčasnosti Martin Schulz. Pôsobenie vo funkcii ukončí v júli 2014.