Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takzvaní zahraniční agenti nesmú zastávať verejné funkcie, prijímať štátnu podporu z Ruska, vyučovať v štátnych inštitúciách a produkovať obsah pre maloletých.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Paríž 22. októbra (TASR) — Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v utorok rozhodol, že zákon, ktorý ukladá mimovládnym organizáciám, ale aj novinárom a volebným pozorovateľom v Rusku povinnosť registrovať sa ako tzv. zahraniční agenti, je stigmatizujúci, zavádzajúci a aplikovaný nevhodným spôsobom. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.
Zákon o zahraničných agentoch podľa súdu porušuje právo sťažovateľov na slobodu prejavu a zhromažďovania, zakotvené v článkoch 10 a 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj právo na súkromný život zakotvené v článku 8.
"Účelom zákona bolo skôr potrestať a zastrašiť, než riešiť údajnú potrebu transparentnosti alebo legitímne obavy o národnú bezpečnosť," konštatoval ESĽP.
Súd nariadil Rusku zaplatiť žalobcom odškodné od 5000 do 10.000 eur za nemajetkovú ujmu a iné sumy za konkrétnu finančnú ujmu.
Žalobu podalo 107 subjektov vrátane mimovládnych organizácií a médií, ktoré zákon považovali za súčasť systematickej kampane proti obhajcom ľudských práv a kritikom vládny. Sú medzi nimi aj rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, financovaná americkým Kongresom, a ľudskoprávna organizácia Memorial, ktorá sa už viac ako 30 rokov venuje odhaľovaniu zločinov počas obdobia stalinizmu.
Od roku 2012 sa politické mimovládne organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, musia v Rusku registrovať ako "zahraniční agenti", čo ESĽP už v roku 2022 klasifikoval ako porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. V roku 2022 bola pôsobnosť legislatívy rozšírená na mediálne organizácie a jednotlivých novinárov.
Za porušenie zákona hrozia vysoké sankcie: stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda dostala pokutu v prepočte okolo 16 miliónov eur.
Takzvaní zahraniční agenti nesmú zastávať verejné funkcie, prijímať štátnu podporu z Ruska, vyučovať v štátnych inštitúciách a produkovať obsah pre maloletých.
V niektorých prípadoch došlo k rozpusteniu organizácií pre údajné "závažné a opakované" porušenie registračných požiadaviek. Bol to aj osud Memorialu.
Pre jednotlivcov je registrácia ako zahraničného agenta spojená s mnohými byrokratickými požiadavkami. Zverejňovaním osobných údajov žalobcov bolo podľa ESĽP porušené aj právo na rešpektovanie súkromia. Musia tiež predkladať "časté a podrobné" finančné správy, ktorých cieľom je podľa názoru súdu preťažovať ich a zastrašovať.
Súd tiež konštatoval, že prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina verejnosti v Rusku spája výraz zahraničný agent so zradcami, špiónmi alebo nepriateľmi ľudu.
ESĽP je súčasťou 46-člennej Rady Európy, ktorá je nezávislá od Európskej únie. Rusko bolo vylúčené z Rady Európy v marci 2022 po invázii jeho síl na Ukrajinu. Súd pokračuje v prejednávaní prípadov podaných pred inváziou. Ruský parlament však prijal predpisy, ktoré bránia implementovať rozhodnutia ESĽP.
Zákon o zahraničných agentoch podľa súdu porušuje právo sťažovateľov na slobodu prejavu a zhromažďovania, zakotvené v článkoch 10 a 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj právo na súkromný život zakotvené v článku 8.
"Účelom zákona bolo skôr potrestať a zastrašiť, než riešiť údajnú potrebu transparentnosti alebo legitímne obavy o národnú bezpečnosť," konštatoval ESĽP.
Súd nariadil Rusku zaplatiť žalobcom odškodné od 5000 do 10.000 eur za nemajetkovú ujmu a iné sumy za konkrétnu finančnú ujmu.
Žalobu podalo 107 subjektov vrátane mimovládnych organizácií a médií, ktoré zákon považovali za súčasť systematickej kampane proti obhajcom ľudských práv a kritikom vládny. Sú medzi nimi aj rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, financovaná americkým Kongresom, a ľudskoprávna organizácia Memorial, ktorá sa už viac ako 30 rokov venuje odhaľovaniu zločinov počas obdobia stalinizmu.
Od roku 2012 sa politické mimovládne organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, musia v Rusku registrovať ako "zahraniční agenti", čo ESĽP už v roku 2022 klasifikoval ako porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. V roku 2022 bola pôsobnosť legislatívy rozšírená na mediálne organizácie a jednotlivých novinárov.
Za porušenie zákona hrozia vysoké sankcie: stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda dostala pokutu v prepočte okolo 16 miliónov eur.
Takzvaní zahraniční agenti nesmú zastávať verejné funkcie, prijímať štátnu podporu z Ruska, vyučovať v štátnych inštitúciách a produkovať obsah pre maloletých.
V niektorých prípadoch došlo k rozpusteniu organizácií pre údajné "závažné a opakované" porušenie registračných požiadaviek. Bol to aj osud Memorialu.
Pre jednotlivcov je registrácia ako zahraničného agenta spojená s mnohými byrokratickými požiadavkami. Zverejňovaním osobných údajov žalobcov bolo podľa ESĽP porušené aj právo na rešpektovanie súkromia. Musia tiež predkladať "časté a podrobné" finančné správy, ktorých cieľom je podľa názoru súdu preťažovať ich a zastrašovať.
Súd tiež konštatoval, že prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina verejnosti v Rusku spája výraz zahraničný agent so zradcami, špiónmi alebo nepriateľmi ľudu.
ESĽP je súčasťou 46-člennej Rady Európy, ktorá je nezávislá od Európskej únie. Rusko bolo vylúčené z Rady Európy v marci 2022 po invázii jeho síl na Ukrajinu. Súd pokračuje v prejednávaní prípadov podaných pred inváziou. Ruský parlament však prijal predpisy, ktoré bránia implementovať rozhodnutia ESĽP.
