V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc.
Autor TASR
Luxemburg 22. júna (TASR) - Ministri financií eurozóny sa v noci na piatok dohodli na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu. Súčasťou dohody sú opatrenia na zmiernenie dlhu a posledná časť úveru pre Grécko, cieľom čoho je zabezpečiť Aténam dôveru trhov aj po opustení programu.
"Grécka kríza je po dnešku za nami," vyhlásil po skončení rokovaní ministrov komisár Európskej únie (EÚ) pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. Úsilie Grécka ocenili aj ďalší zástupcovia eurozóny. Ako povedal nemecký minister financií Olaf Scholz ešte pred začatím zasadnutia, "grécka vláda a občania odviedli veľmi dobrú prácu".
Po zhruba šesť hodín trvajúcich rokovaniach sa ministri dohodli na viacerých opatreniach na zmiernenie gréckeho dlhu. Súčasťou je aj predĺženie splácania veľkej časti starších úverov o 10 rokov. Atény zároveň získajú v rámci poslednej tranže tretieho záchranného balíka 15 miliárd eur. Tie budú slúžiť na vytvorenie adekvátnej rezervy na pokrytie finančných potrieb krajiny na takmer dvojročné obdobie po vystúpení z programu. K tomu by malo dôjsť 20. augusta.
Aby Grécko ani po 20. auguste neustúpilo od dohodnutých reforiem, Európska komisia aktivuje mechanizmus dohľadu, v rámci ktorého sa každé tri mesiace budú zverejňovať informácie o finančnej situácii krajiny a o pokroku, čo sa týka implementácie záväzkov Grécka po skončení záchranného programu.
V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc. Odvtedy krajina čerpala tri záchranné programy, pričom eurozóna poskytla Aténam celkovo 241,6 miliardy eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov Medzinárodný menový fond (MMF).
V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.
"Grécka kríza je po dnešku za nami," vyhlásil po skončení rokovaní ministrov komisár Európskej únie (EÚ) pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. Úsilie Grécka ocenili aj ďalší zástupcovia eurozóny. Ako povedal nemecký minister financií Olaf Scholz ešte pred začatím zasadnutia, "grécka vláda a občania odviedli veľmi dobrú prácu".
Po zhruba šesť hodín trvajúcich rokovaniach sa ministri dohodli na viacerých opatreniach na zmiernenie gréckeho dlhu. Súčasťou je aj predĺženie splácania veľkej časti starších úverov o 10 rokov. Atény zároveň získajú v rámci poslednej tranže tretieho záchranného balíka 15 miliárd eur. Tie budú slúžiť na vytvorenie adekvátnej rezervy na pokrytie finančných potrieb krajiny na takmer dvojročné obdobie po vystúpení z programu. K tomu by malo dôjsť 20. augusta.
Aby Grécko ani po 20. auguste neustúpilo od dohodnutých reforiem, Európska komisia aktivuje mechanizmus dohľadu, v rámci ktorého sa každé tri mesiace budú zverejňovať informácie o finančnej situácii krajiny a o pokroku, čo sa týka implementácie záväzkov Grécka po skončení záchranného programu.
V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc. Odvtedy krajina čerpala tri záchranné programy, pričom eurozóna poskytla Aténam celkovo 241,6 miliardy eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov Medzinárodný menový fond (MMF).
V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.