Eurostat potvrdil mierne stúpanie populácie, lebo ak k 1. januáru 2023 Únia mala 447,6 milióna ľudí, o rok neskôr to bolo 449,2 milióna.
Autor TASR
Brusel 11. júla (TASR) - Krajiny EÚ k 1. januáru tohto roka evidovali dovedna 449,2 milióna obyvateľov. Po poklese populácie v rokoch 2020 a 2021 v dôsledku pandémie koronavírusu sa tak počet obyvateľov EÚ zvýšil už druhý rok po sebe. Vyplýva to zo štvrtkovej správy Eurostatu, štatistického úradu EÚ. Slovensko zostáva desiatou najmenej zaľudnenou krajinou Únie, informuje spravodajca TASR.
Eurostat potvrdil mierne stúpanie populácie, lebo ak k 1. januáru 2023 Únia mala 447,6 milióna ľudí, o rok neskôr to bolo 449,2 milióna. Znamená to, že záporný prirodzený prírastok (viac úmrtí než narodených) prevýšil ten kladný.
Populačný rast možno vo veľkej miere pripísať zvýšeným migračným pohybom po koronakríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny, ktorí získali štatút dočasnej ochrany v krajinách EÚ.
Eurostat pripomenul, že z pohľadu dlhšieho časového rámca počet obyvateľov EÚ vzrástol z 354,5 milióna v roku 1960 na 449,2 milióna v januári 2024, čo predstavuje nárast o 94,7 milióna ľudí. Tempo populačného rastu sa v posledných desaťročiach spomalilo: počet obyvateľov EÚ sa v rokoch 2015 – 2024 zvýšil v priemere o 0,6 milióna osôb ročne, zatiaľ čo priemerný nárast v 60. rokoch bol 2,9 milióna ľudí ročne.
Počet obyvateľov jednotlivých krajín EÚ sa k 1. januáru 2024 pohyboval od 0,6 milióna na Malte po 83,4 milióna v Nemecku. Slovensko sa v tomto rebríčku ocitlo na desiatej pozícii od konca, s počtom obyvateľov mierne nad Írskom a tesne pod Fínskom a Dánskom.
Nemecko, Francúzsko a Taliansko k 1. januáru 2024 tvorili spolu takmer polovicu (47 percent) celkovej populácie EÚ.
Celkový počet obyvateľov EÚ sa v roku 2024 zvýšil, tento stav však neplatí pre všetky členské krajiny. Dovedna sedem krajín medzi 1. januárom 2023 a 1. januárom 2024 zaznamenalo pokles populácie, pričom najväčší pokles zaznamenali Poľsko (o 132.800 ľudí menej), Grécko (o 16.800 ľudí menej) a Maďarsko (o 15.100 ľudí menej). Najväčší nárast bol zaznamenaný v Španielsku (o 525.100 ľudí viac), Nemecku (o 330.000 ľudí viac) a vo Francúzsku (o 229.000 ľudí viac).
Uvedené údaje v kombinácii s nárastom starnúcej populácie v Únii vedú k obavám z nedostatku pracovných síl pri rozvoji ekonomiky a z budúcej finančnej záťaže pri udržiavaní sociálneho štátu
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurostat potvrdil mierne stúpanie populácie, lebo ak k 1. januáru 2023 Únia mala 447,6 milióna ľudí, o rok neskôr to bolo 449,2 milióna. Znamená to, že záporný prirodzený prírastok (viac úmrtí než narodených) prevýšil ten kladný.
Populačný rast možno vo veľkej miere pripísať zvýšeným migračným pohybom po koronakríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny, ktorí získali štatút dočasnej ochrany v krajinách EÚ.
Eurostat pripomenul, že z pohľadu dlhšieho časového rámca počet obyvateľov EÚ vzrástol z 354,5 milióna v roku 1960 na 449,2 milióna v januári 2024, čo predstavuje nárast o 94,7 milióna ľudí. Tempo populačného rastu sa v posledných desaťročiach spomalilo: počet obyvateľov EÚ sa v rokoch 2015 – 2024 zvýšil v priemere o 0,6 milióna osôb ročne, zatiaľ čo priemerný nárast v 60. rokoch bol 2,9 milióna ľudí ročne.
Počet obyvateľov jednotlivých krajín EÚ sa k 1. januáru 2024 pohyboval od 0,6 milióna na Malte po 83,4 milióna v Nemecku. Slovensko sa v tomto rebríčku ocitlo na desiatej pozícii od konca, s počtom obyvateľov mierne nad Írskom a tesne pod Fínskom a Dánskom.
Nemecko, Francúzsko a Taliansko k 1. januáru 2024 tvorili spolu takmer polovicu (47 percent) celkovej populácie EÚ.
Celkový počet obyvateľov EÚ sa v roku 2024 zvýšil, tento stav však neplatí pre všetky členské krajiny. Dovedna sedem krajín medzi 1. januárom 2023 a 1. januárom 2024 zaznamenalo pokles populácie, pričom najväčší pokles zaznamenali Poľsko (o 132.800 ľudí menej), Grécko (o 16.800 ľudí menej) a Maďarsko (o 15.100 ľudí menej). Najväčší nárast bol zaznamenaný v Španielsku (o 525.100 ľudí viac), Nemecku (o 330.000 ľudí viac) a vo Francúzsku (o 229.000 ľudí viac).
Uvedené údaje v kombinácii s nárastom starnúcej populácie v Únii vedú k obavám z nedostatku pracovných síl pri rozvoji ekonomiky a z budúcej finančnej záťaže pri udržiavaní sociálneho štátu
(spravodajca TASR Jaromír Novak)